Premiér Eduard Heger si môže do sýtosti krátiť čas hľadaním 76 podpisov pre svoju novú vládu.

Peter Pellegrini sa takto pred rokom zastrájal, že Hlas „podporí plnou silou všetkými našimi štruktúrami všetky aktivity, ktoré majú smerovať k referendu“, pretože je to povinnosť opozície. Referendum sa bude konať už o necelé dva týždne, a Pellegriniho strana nezaplatila ani jediný bilbord.

Pre porovnanie, Igor Matovič v roku 2018 oblepil Slovensko bilbordmi o svojom referende ešte predtým, než naň začal zbierať podpisy. A to sa nakoniec ani nekonalo. Môžeme sa pobaviť na tom, že sa opäť ukázal typický Pellegrini – reči do vetra, bezzásadová vypočítavosť a priživovanie sa na témach, s ktorými prišli iní. Referendum mu hrá do karát, no investovať doň, to nie.

Republika, ktorá tiež nedostala štátny príspevok, má vyše 40 bilbordov. SNS, ktorá síce peniaze od štátu má, no nie je v parlamente, ich kúpila dokonca 500. Pellegrini nie je príkladom pevnosti postojov v politike, no tentoraz mu musíme dať za pravdu. Kupovať čo i len jeden bilbord by boli pre Hlas vyhodené peniaze.

Prečo nedať ani cent

Najlepšou kampaňou v prospech referenda bolo to, čo mu predchádzalo – takmer dva roky snahy o jeho konanie, dve podania na Ústavný súd, dve protiústavné referendové otázky a nespočetné útoky Smeru na prezidentku Zuzanu Čaputovú údajné zmarené referendá a pohŕdanie ľudom. Kto ešte potrebuje, aby mu po tom všetkom referendum pripomínala aj Pellegriniho tvár pri ceste?

Pre Republiku, no najmä SNS má bilboardová kampaň zmysel. Pre obe strany je to príležitosť na propagáciu svojej značky a pre mimoparlamentnú SNS aj na to, aby pripomenula voličom, že existuje. Hlas, ktorý stabilne vedie predvolebné prieskumy, takúto príležitosť nevyhnutne nepotrebuje. Referendum je aj tak predovšetkým témou Smeru.

Hlavný dôvod, prečo je škoda vyhadzovať peniaze na jeho propagáciu je, samozrejme, to, že pravdepodobne nebude platné. Nie je to totiž ľudové hlasovanie o páde vlády, ani o konkrétnych predčasných voľbách.

Je to iba zákonodarné referendum o zmene Ústavy s absolútne neatraktívnou otázkou. Pre porovnanie, referendum o rodine, ktoré načas úplne opantalo spoločenskú debatu, dosiahlo pred ôsmimi rokmi účasť iba 21 percent.

Blaha to povedal správne

Eduard Heger si môže do sýtosti krátiť čas vo funkcii premiéra bez dôvery hľadaním 76 podpisov pre svoju novú vládu. Aj keby bolo referendum nejakým zázrakom úspešné, nijako nezaväzuje poslancov, aby predčasné voľby odhlasovali, hoci podľa Ústavy už budú môcť.

Iste, väčšina tých, ktorí sa ho zúčastnia, sa ho zúčastní kvôli tomu, aby boli predčasné voľby čím skôr, no v referende sa rozhoduje o referendových otázkach, nie o tom, čo pod nimi chápu hlasujúci.

Pre odporcu súčasnej vlády referendum nič nerieši. Napokon, nechtiac otvorene to priznal podpredseda Smeru Ľuboš Blaha, keď nedávno povedal, že „v parlamente nie je 90 poslancov, ktorí by boli ochotní zahlasovať za vypustenie rybníka“. Teda keby referendum aj bolo úspešné, poslanci si volebné obdobie sami neskrátia.

Preto sa Fico a Blaha pri vyzývaní na účasť musia uchyľovať k vznešene znejúcim výzvam, aby ľudia ukázali, že sú „suverénom štátnej moci“ a rozhodli o budúcnosti demokracie. Neúčasť naznačí nezáujem Slovákov o demokraciu posilní extrémistov, ktorí tu potom budú chcieť zaviesť iný, nedemokratický systém, varoval Blaha. A ako príklad takéhoto zlého systému komunista Blaha, paradoxne, uviedol komunistickú Čínu.

Fico môže ďakovať Ústavnému súdu

Fico by mohol, samozrejme, oponovať, že by sa nemusel siahať po frázach z prvého ročníka teórie štátu a práva, keby prezidentka neposlala referendum na Ústavný súd a ten mu nezrušil otázku o demisii vlády. Naopak, Ústavný súd urobil JUDr. Ficovi láskavosť, za ktorú by mu mal byť predseda Smeru doživotne vďačný.

Keby sa 21. januára hlasovalo o oboch pôvodných otázkach a referendum by bolo úspešné a platné, ľud by rozhodol, že demisiu musí okamžite podať vláda bez dôvery, ktorá už demisiu podať nemôže. Rozhodnutie ľudu by teda bolo nevykonateľné.

Bolo by to nielen plytvanie verejnými prostriedkami, ale najmä úplné zneváženie inštitútu referenda i občanov ako suveréna, od ktorého pochádza štátna moc. Vyzeralo by to, že ľudia sú len hračkou v rukách politikov a ich záujmov. A o to predsa Ficovi nikdy nešlo, však?

Zdroj: https://www.aktuality.sk