Noví akcioví investori majú za sebou prvý stratový rok, ku ktorému prispeli aj akcie veľkých technologických spoločnosti. Tešiť nás však môže aspoň vývoj na trhu s plynom v Európe. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.

Katastrofálny rok pre akcie

Rok 2022 je za nami a môžeme sa teda spätne pozrieť na to, ako sa vyvíjali akciové trhy. Investori boli najmä posledné roky zvyknutí na nadpriemerné výnosy. Akciový trh ale ukazuje, že raz za niekoľko rokov prídu aj straty a presne taký bol aj vlani.

Vo svete akcií sa ako benchmark zvykne používať americký akciový index S&P 500, ktorý obsahuje akcie z mnohých sektorov, mal by teda relatívne dobre odrážať ekonomickú realitu. Tento index minulý rok zakončil v strate približne 18 %, pred ním bol posledný stratový rok 2018, kedy akcie klesli ale len veľmi mierne o približne 4,4 %.

V rokoch 2019 až 2021 však index rástol o 32 %, 18 % a 29 %. Práve počas minulých rokov na trh ale pribudlo veľa nových investorov, pre ktorých bol 2022 prvou ozajstnou skúškou nervov, keďže počas neho boli straty na indexe ku koncu roka nadpriemerne veľké. Ide o najväčší koncoročný pokles od krízového roku 2008, kedy trhy zakončili rok v strate dokonca až 37 %. Odvtedy akcie prakticky neustále rástli a mnoho investorov nebolo zvyknutých na to, že rok môžu ukončiť vo výraznejšom mínuse.

Rok 2022 ale priniesol pre svet a ekonomiky mnoho problémov – vojnu na Ukrajine, výrazný rast inflácie, zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk, covid locdkowny a s tým spojené problémy v Číne. Následkom všetkých týchto udalostí akcie jednoducho oslabovali keďže sa investori obávajú o budúcnosť svetovej ekonomiky. Napriek negatívnemu roku sú ale dlhodobé čísla jasné, akciové trhy rastú väčšinu času a priemerný výnos je zhruba 8 % ročne.

Technologické firmy pokračujú v prepúšťaní

Posledné roky priali rastu technologického biznisu. Príchod covidu síce spôsobil na pár mesiacov spoločnostiam problémy najmä kvôli tomu, že sa svet na chvíľu prakticky zastavil a nikto nevedel, čo môžeme ako spoločnosť očakávať.

Relatívne rýchlo ale zasiahli vlády a centrálne banky, ktoré uvoľnili do systému peniaze, z ktorých časť išla priamo do vreciek obyvateľov. Keďže boli v mnohých krajinách hlavne prvé kvartály po príchode covidu relatívne prísne lockdowny, tak ľudia začali obmieňať svoju domácu elektroniku a vo väčšom začali využívať elektronické služby poskytované veľkými firmami.

Z toho profitovali najmä technologické spoločnosti, ktoré zaznamenali výrazný rast tržieb a ziskov. Apple začal predávať viac elektroniky, keďže si ľudia vynovovali svoje vybavenie na prácu z domu či zábavu. Z tohto trendu ťažila aj spoločnosť Microsoft, ktorá s rastúcim počtom novo predaných počítačov predával aj viac licencií na Windows a viac kancelárskych a komunikačných programov. Firma tiež spolu s Alphabetom a Amazonom ťažila z prechodu iných spoločností na cloudové služby, ktoré zažívali obrovský rozmach a ktoré im práve títo traja hráči poskytujú.

Amazon zase ťažil samozrejme aj z toho, že ľudia začali viac nakupovať online. Facebook (dnes už Meta) spolu s Alphabetom zase profitovali z toho, že oveľa viac firiem prešlo na online formu inzercie. Jednoducho povedané, takmer všetky technologické firmy zažívali veľký rozmach. Tieto spoločnosti následkom post pandemických udalostí začali naberať desiatky tisícok nových zamestnancov, aby dokázali uspokojiť rastúci dopyt.

Posledné kvartály však ekonomická realita dobieha aj tento takzvaný „Big Tech“, ktorý začínaj cítiť spomalenie ekonomík a nasýtenie trhu. Firmám tiež výrazne rástli náklady z dôvodu veľkých investícií a vysokého počtu nových pracovníkov.

Po dlhej dobe teda pristupujú k prepúšťaniu obrovského množstva zamestnancov, ktoré bude najväčšie od prelomu tisícročí. Ešte pred časom oznámila veľké prepúšťanie napríklad spoločnosť Meta, ktorá oznámila odchod 11 000 zamestnancov, teda asi 13 % jej pracovnej sily. K nej sa teraz pridáva ďalšia veľká firma, ktorou je Amazon. Ten ešte koncom minulého roka avizoval prepustenie 10 000 zamestnancov, Amazon ale pred pár dňami oznámil odchod až 18 000 zamestnancov. S podobnou správou prišla aj firma Salesforce.

Ceny plynu v Európe na predvojnovej úrovni

Minulý rok bol divoký aj z pohľadu cien komodít. Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že ceny najmä energetických komodít (ropa, zemný plyn) zažili výrazný nárast. Ceny európskeho zemného plynu sa pred vojnou nachádzali na úrovni okolo 70-80 eur za megawatthodinu. Po invázii však raketovo vzrástla cena plynu na úrovne až okolo 230 eur. Niekoľko mesiacov nasledoval pozvoľný pokles až do leta, kedy ceny začali opäť výrazne rásť až na úroveň okolo 340 eur.

Dôvodmi boli komplikácie a obmedzenia v oblasti dodávok zo strany Ruska, ktoré objem plynu znižovalo, zatiaľ čo dopyt rástol, objavili sa tiež komplikácie v oblasti turbíny v plynovode a situácii nepomohli ani suchá, ktoré znížili hladiny niektorých riek v Európe. Po nich sa prepravovalo aj uhlie, ktoré slúžilo ako alternatívny zdroj energie aj pre elektrárne, následkom čoho rástli aj ceny elektriny. Jednoducho boli na miesto obavy, že plynu budeme mať nedostatok, tak rástla jeho cena.

Európa sa ale relatívne rýchlo spamätala, znížila svoju spotrebu, našla si alternatívne dodávky, najmä z Nórska či vo forme LNG z USA a Kataru a začala budovať nové terminály na skvapalnený zemný plyn. Európe tiež pomáha posledné týždne aj veľmi teplé počasie ktoré spôsobilo, že sa plynu používa menej a zásobníky sú plnšie ako je v tejto fáze roka bežné. Začiatkom tohto roka boli naplnené na 84 %, pred rokom to bolo len 52 %. Všetky tieto faktory spôsobili, že sa ceny plynu opäť dostali k úrovni okolo 80 eur. Táto cena je síce výrazne nižšia, ako bola v lete, stále je však asi 3-4 násobne vyššia, ako je priemer posledných 10 rokov.

Bonusové čítanie

1. Do pozornosti sa zväčša dostávajú najmä americkí miliardári z technologického sektoru, ktorými sú napríklad Jeff Bezos, Mark Zuckerberg či Elon Musk. Bernard Arnault je však pôvodom Európan, ktorý si ale osvojil niektoré metódy známe skôr z amerického kapitalizmu. Jeho príbeh popisuje The Economist: https://www.economist.com/business/2022/12/20/how-bernard-arnault-became-the-worlds-richest-person

2. Európska Únia je známa tým, že veľakrát komplikuje život veľkým technologickým spoločnostiam. Posledná správa z tejto oblasti prišla z Írska, kde sa úradom nepozdáva, že spoločnosť Meta cielila reklamy na svojich používateľov na základe ich online aktivity, čo je prakticky základom biznis modelu tejto spoločnosti: https://www.wsj.com/articles/meta-fined-more-than-400-million-for-sending-ads-based-on-online-activity-11672844441?reflink=desktopwebshare_permalink

3. Online reklama je segmentom, ktorý zažíva posledné roky nevídaný rozmach. Dlho na tomto poli dominoval duopol Meta a Alphabet. Doba sa však mení a tieto dve spoločnosti tvoria čoraz menšiu časť celkového trhu, ktorý má ročnú hodnotu okolo 300-400 miliárd USD. To, ako napríklad TikTok, Apple, Amazon či Microsoft preberajú tento trhu pôvodnej dvojke, popisuje článok od Financial Times: https://www.ft.com/content/4ff64604-a421-422c-9239-0ca8e5133042

Zdroj: https://www.aktuality.sk