Prezidentka išla za pápežom Františkom v zaujímavej spoločnosti. Ešte aj takýto sympatický pokus o prekonanie konfliktov je pre mnohých dôvodom na výsmech.

Chceme sa ďalej nenávidieť

Rozmanitosť slovenskej delegácie vo Vatikáne znamenala jasné posolstvo. Prezidentka sa podujala symbolickým spôsobom ukázať záujem o spoločenské zmierenie, bez ktorého sa budeme naveky nenávidieť.

Postaviť pri stretnutí s pápežom vedľa seba Františka Mikloška a zranenú Radku z Teplárne je dojímavé. Pre niektorých. Iní znovu nič nepochopili. A vôbec nejde iba o bláznov, ktorí budú prezidentku nenávidieť hoci by hovorila jazykmi anjelskými alebo by každému na Vianoce priniesla priamo domov obrovského kapra.

Prekonanie konfliktov je skvelou témou do príhovorov. Nič viac. V skutočnosti ho vlastne nikto nechce. Keď príde na vec, prednosť dostane rigidné náboženstvo, politický fanatizmus alebo iba “obyčajná” nenávisť, ktorou sa niektorí nonstop kŕmia.

Po tomto všetkom treba odkryť falošných kazateľov zmierenia. Hlásia sa k nemu len do chvíle, keď treba akceptovať, že Slovensko neznamená ich vysnívanú tradičnosť.

Hodnota spolužitia

Vo veci zmierenia jednoducho nie sú na tom všetci rovnako. Nemôžu ho žiadať tí, ktorí chcú bágrom prebudovať spoločnosť podľa svojho jediného receptu. Pre nich totiž zmierenie znamená, aby sa všetci ostatní podriadili im. Až vtedy – keď poslušne vyplnia ich predstavy – sú pripravení vziať ich na milosť pridajúc tonu súcitu pre “poblúdených”.

Všetky strany konfliktu, progresívci aj konzervatívci, potrebujú rozumnú a veľkorysú umiernenosť. Ak tá prevládne, bude sa tu ešte dať žiť. Chce to prácu s ľudskými dušami. Nikam sa nepohneme, ak toleranciu budú presvedčení (je jedno z akého tábora) považovať za zlyhanie, zradu vlastných hodnôt alebo hriech.

Asi treba menej rozprávať o hodnotách a viac o tom ako spoločne žiť. Lebo nakoniec práve toto tajomstvo spolužitia je hodnotou vzácnejšou ako všetky ostatné.

Zdroj: https://www.aktuality.sk