Mýty a fakty o ruskej agresii na Ukrajine – čo tvrdia konšpirátori a aká je pravda (názor Róberta Ondrejcsáka)
Veľvyslanec SR vo Veľkej Británii Róbert Ondrejcsák pozbieral najrozšírenejšie mýty o ruskej agresii a aspoň v krátkosti sa pokúsil vyargumentovať, kde a prečo sa mýlia.
Autor je veľvyslanec SR vo Veľkej Británii.
Od začiatku ruskej agresie je slovenská verejná a politická debata doslova zamorená konšpiračnými teóriami, dezinformáciami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú názory a postoje ľudí.
Niektoré z týchto konšpiračných teórií vznikli z čistej hlúposti, ale veľká časť je účelová konštrukcia v záujme degradovania podpory pre Ukrajinu a západného zahraničnopolitického ukotvenia. Šíria ich bežní ľudia, ale aj verejní činitelia, „experti“, a najmä samozvaní „influenceri“.
Tak som pozbieral najrozšírenejšie mýty o ruskej agresii – a zároveň aspoň v krátkosti sa pokúsil vyargumentovať, kde a prečo sa mýlia.
1. Na Ukrajine prebieha genocída ruskojazyčného obyvateľstva, Ukrajina vraždí ruskú menšinu – patrí k najrozšírenejším mýtom, opakujú to desaťtisíce facebookových komentátorov.
Pravda je taká, že žiadna genocída ruskojazyčného obyvateľstva na Donbase a ani nikde inde sa nekonala. Na východe Ukrajiny pôsobí misia OBSE (a Rusko je členským štátom tejto organizácie), ktorá žiadnu genocídu, ale ani atrocity voči miestnemu obyvateľstvu nezistila.
Nikto, ani medzinárodné organizácie, ani mimovládky, ani médiá nikdy nepriniesli jedinú informáciu, jediný fakt, ktorý by toto tvrdenie podporili – čiže je to účelovo vykonštruované klamstvo, aby sa našiel nejaký dôvod, ospravedlnenie ruskej agresie. Je to taký, hm, sudetsko-nacistický štýl argumentácie…
Môžem to potvrdiť aj z osobnej skúsenosti: poznám desiatky ľudí z Ukrajiny, pre ktorých je ruština prvým/materinským jazykom, nikdy žiadny problém kvôli tomu nemali, nehovoriac o nejakej „genocíde“.
2. Vojnu začala Ukrajina v roku 2014 útokom na svoje obyvateľstvo na východe krajiny – modifikovaná verzia predchádzajúceho klamstva. Hovoria, že Ukrajina od roku 2014 vraždí svojich občanov a nikto s tým nič nerobil, preto bolo Rusko priam donútené zaútočiť na UKR.
Ten rok 2014 sa opakuje donekonečna, ako míľnik, kedy Ukrajina začala vojnu údajným vraždením svojich obyvateľov (toto klamstvo opakuje napríklad aj ruský minister zahraničných vecí S. Lavrov, ktorý by si naozaj mohol pamätať ako to bolo, keďže bol aj pri začiatkoch ruskej agresie voči Ukrajine).
Pravda je ale nasledovná. Vojnu v roku 2014 naštartovalo Rusko – vojensky obsadilo a následne ilegálne anektovalo Krym (aj o tom Rusi dlho klamali, kým V. Putin nepriznal, že tam nasadili ruských vojakov), následne vykonalo plnohodnotnú vojenskú intervenciu v Donbase, regulárnymi jednotkami ruskej armády (najväčšie bitky pri Ilovajsku, Debalcevo). Rusko bolo agresorom v roku 2014 a je agresorom aj dnes.
3. Ukrajina vyvíja/má biologické zbrane/ jadrové zbrane/špinavú bombu. Toto je naozaj nezmysel, ktorý bol veľakrát vyvrátený medzinárodnými organizáciami, napríklad nedávnou misiou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Rusko opakovane obviňovalo Ukrajinu či už z „výroby“ tzv. špinavej bomby, alebo zo snáh o získanie jadrových zbraní (V. Putin, veľvyslanec Ruska pri OSN a ďalší). MAAE uskutočnilo inšpekcie v ukrajinských jadrových elektrárňach v novembri, po ktorých šéf organizácie R. Grossi vyhlásil:
„Naše technické a vedecké vyhodnotenie výsledkov, ktoré máme nateraz k dispozícii, nepreukázalo žiadne známky nedeklarovaných jadrových aktivít a materiálov na týchto troch miestach“.
Navyše by to celé nemalo zmysel pre samotnú Ukrajinu – ani z vojenského pohľadu a už vôbec nie z politickej/strategickej, keďže by stratili sympatie a aj podporu zahraničia, bez čoho neprežijú. Nehovoriac o tom, že nemajú na to kapacity.
4. Ukrajina môže ukončiť vojnu, preto treba „diplomaticky tlačiť“ na Ukrajincov, aby okamžite ju ukončili. Ukrajina ale túto vojnu nechcela, nezačala, ani nevyprovokovala (možno z ruského pohľadu áno, vyprovokovala, svojou existenciou…. lebo existencia samostatnej Ukrajiny predstavuje pre Rusko a priori provokáciu).
Ukrajina neobsadila ani jeden meter štvorcový ruského územia. Jedine, čo Ukrajinci robia je, že sa bránia proti ruským útokom na svojom vlastnom území. Pozrite sa na ukrajinské mestá ako vyzerajú po ruských útokoch, na masové hroby, na ľudí v úkrytoch, na cintoríny.
Ukrajinci túto vojnu nechcú ani o sekundu, lebo zomierajú, Rusi im ničia mestá, dediny a životy. Preto naozaj nemajú ako túto vojnu ukončiť, keďže nie sú útočiacou, ale brániacou sa stranou. Rusko túto vojnu začalo a jedine Rusko môže túto vojnu ukončiť. Už dnes. Žiaľ, nechce.
Rusko odmieta rokovať o mieri, milí naši „mierotvorcovia“. Ako (aj) dnes vyhlásil hovorca Peskov, Rusko dovtedy nebude viesť mierové rokovania s Ukrajinou, kým nesplní ciele svojej „špeciálnej operácie“, čo v ruskom „newspeaku“ znamená imperialistickej, útočnej vojny.
5. Na Ukrajine vládnu neonacisti – azda najčastejší ruský argument, prečo Rusi zaútočili na Ukrajinu.. tá slávna „denacifikácia“.. takto: pre Rusov je každý nacista, kto sa odmietne podriadiť ruskému imperializmu.
Ale keď sa pozrieme na ukrajinský parlament, tak tam nenájdeme ani jednu nacistickú/neonacistickú stranu (na rozdiel napríklad od iných parlamentov, všakže?). Ten „slávny“ Pravý sektor, ktorý bol argumentačne využívaný ruskou propagandou na dokazovanie existencie silného ukrajinského nacizmu, ako parlamentná strana neexistuje.
Nič, nula – žiadna nacistická strana v ukrajinskom parlamente nie je. Dokonca sám prezident Zelenský má židovské korene, jeho predkovia prežili holocaust. Celé obvinenie z nacizmu je pokus o „character killing“ ukrajinskej vlády, resp. ukrajinských vlád, odkedy sa v rokoch 2013/14 Ukrajina rozhodla vydať sa „európskou cestou“.
6. Západ/NATO/Európska únia predlžujú vojnu tým, že posielajú zbrane na Ukrajinu. Západ posiela zbrane Ukrajincom, aby boli schopní sa BRÁNIŤ. Tí, ktorí sú napadnutí, teda obete, nikdy nechcú vojnu, a už vôbec ju nepredlžujú.
Pre Západ predstavuje táto vojna tiež záťaž, vojenskú, ekonomickú aj spoločenskú. My by sme boli najradšej, keby žiadna vojna nevypukla a keď už prebieha, tak aby sa ukončila hneď. Nemôžeme ale nechať, aby Rusko zmasakrovalo ukrajinské obyvateľstvo.
Našou morálnou povinnosťou aj strategickým záujmom je Ukrajine pomôcť. Morálnou povinnosťou, lebo nevinných ľudí masakrujú vojaci susedného štátu. Strategickým záujmom, lebo keď Ukrajina padne, ďalší na rade budeme my.
7. Obyvatelia východnej a južnej Ukrajiny chcú patriť k Rusku. Nechcú a dokazujú to dlhodobo úplne všetky prieskumy verejnej mienky. A úplne najlepším prieskumom bolo referendum o nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu pred tromi desaťročiami, kedy aj východná a južná Ukrajina hlasovali jednoznačne ZA ukrajinskú nezávislosť.
A jednoznačne neznamená 51 %, ale dosť nad 80 %. Ruskom organizované fejkové referendum o pripojení týchto regiónov k Rusku neberie vážne žiadny seriózny človek, nehovoriac o odborníkoch. Bolo to tak isto sfalšované, zmanipulované, ako tzv. referendum na Kryme v roku 2014.
8. Sankcie nefungujú/sankcie poškodzujú viac Európu ako Rusko. Toto je naozaj evergreen. Ale o to väčší nezmysel. Poďme najprv na ekonomické čísla: Rusko predstavuje cca 2 % svetového hospodárstva, kolektívny západ cca 60-65 %.
Tak komu asi tie sankcie bolia viac? Ruský vývoz je zanedbateľný pre Západ, až na výnimky ako ropa a plyn pre strednú Európu, ale aj to sa však veľmi rýchlo mení a naša závislosť sa radikálne znižuje (v regióne si len Maďarsko zachováva strategickú závislosť od Ruska, ostatné štáty sa snažia odtrhnúť tak rýchlo ako sa len dá).
Štát s takým malým hospodárskym výtlakom ako Rusko jednoducho nemôže dlhodobo a vážne ohroziť Západ.
Po druhé, nepomer v oblasti špičkových technológií je azda ešte väčší. Rusko je zúfalo závislé od technológií zo Západu, kým z pohľadu Západu sú ruské technológie zaostalé, tým pádom nepotrebné.
Sankcie a najmä ich technologické dôsledky urýchlia úpadok Ruska zásadným spôsobom, dlhodobo budú mať devastačný vplyv na hospodársku, technologickú a následne aj na spoločenskú situáciu v Rusku. Na Západe to je/bude trochu nepríjemné, áno, ale dôsledky sa nedajú porovnať s devastačným vplyvom sankcií na Rusko.
Aby som to zhrnul, je to čierno-biele: vojnu začalo Rusko, ktoré ju môže ukončiť už dnes. Nikto iný túto vojnu nezačal, nevyprovokoval a ani ukončiť nemôže. Je absolútne jasné, kto je agresor a kto je obeť.
Text pôvodne vyšiel ako status Róberta Ondrejcsáka na Facebooku.
Zdroj: https://www.aktuality.sk