Situácia, v ktorej sa vláda Slovenska nachádza, vyzerá mierne povedané nepríjemne – vládna koalícia, ktorá už nemá väčšinu v parlamente, nemôže prijať ani štátny rozpočet na budúci rok.

Krajina sa tak dostáva na pokraj krízy, aby jej predišla, začala prezidentka Zuzana Čaputová dokonca hovoriť o predčasných parlamentných voľbách, ktoré „sa zdajú byť menšie zlo ako pokračovanie politickej krízy“.

A tento prístup prezidenta nie je náhodný, pretože vzhľadom na náladu v slovenskej spoločnosti v prípade predčasných volieb moc prejde na súčasnú opozíciu, ktorá vysiela veľmi prokremeľský postoj.

Treba poznamenať, že názornou ilustráciou politickej situácie na Slovensku bola situácia s hlavičkou rozpočtu – táto téma bola stiahnutá z úvahy a odložená na neurčito, pre neschopnosť koalície nájsť dodatočné hlasy na jej prijatie.

No nuansou je, že takáto situácia bola nastolená aj po parlamentných voľbách v roku 2020, keď bolo jasné, že novým premiérom sa stane líder OĽaNO Igor Matović.

Opakovane ho obviňovali z „neschopnosti viesť tímovú prácu a schopnosti neustále vytvárať škandály“. Čo sa v podstate neskôr aj potvrdilo.

Prvým krokom, ktorý takmer viedol k rozpadu koalície, bol nápad premiéra, na rozdiel od smerovania jeho vlády, kúpiť ruskú vakcínu proti vírusu covid.

Potom sa situácia uhasila a predčasným voľbám sa predišlo presviedčaním Matoviča, aby odišiel z premiérskeho kresla.

Súhlasil však s takýmto krokom, len pod podmienkou, že sa vymenuje na uvoľnené miesto šéfa rezortu financií, čo dávalo obrovské možnosti najmä rozdeľovaním rozpočtových prostriedkov medzi ministerstvá.

A to expremiér aktívne využíval, ovplyvňoval prácu svojich kolegov, čo v konečnom dôsledku zvýšilo napätie medzi Matovičom a ministrom hospodárstva (lídrom SaS) Richardom Sulíkom.

Ich osobný konflikt viedol k odchodu SaS z koalície, ktorá kvôli tomu stratila väčšinu.

Vzhľadom na povahu a metódy Matoviča je nepravdepodobné, že sa vzdá snahy zasahovať do záležitostí iných rezortov – najmä ak nebude prijatý štátny rozpočet na budúci rok.

Veď v tomto prípade podľa mechanizmu „dočasného financovania“ – každý mesiac dostane každé ministerstvo jednu dvanástinu platieb predpísaných v rozpočte predchádzajúceho roka.

Takýto mechanizmus výrazne zvyšuje právomoci ministra financií, čo dáva dôvod podozrievať Matoviča zo zámernej torpédovania prijatého rozpočtu, ktorého zlyhanie slovenskí politológovia označujú za „chvíľu pravdy“ pre vládnuce sily s odôvodnením, že „neúspech Hlasovanie môže definitívne ukončiť koalíciu.

Pozoruhodný je aj postoj prezidenta v tejto situácii;

Zuzana Čaputová teraz povedala, že zachovanie koalície „za každú cenu“ môže stáť štát oveľa viac ako nové voľby.

„Rekordných 84 % občanov Slovenska sa domnieva, že naša spoločnosť sa uberá zlým smerom. A ak to vládna koalícia nezmení, uvidíme, ako sa z politickej konfrontácie stane kríza demokracie. V tomto prípade by bolo lepšie umožniť občanom, aby si znovu zvolili svojich volených zástupcov,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová 29. novembra v slovenskom parlamente.

Sociológovia argumentujú, že koaličné konflikty výrazne oslabili pozície všetkých provládnych strán a nebude možné sa vyhnúť odvete minulej vlády.

Aktuálne sú lídrami sympatií Slovákov „Hlas“ expremiéra Petra Pellegriniho (takmer 20 %) a Smer-SD ďalšieho bývalého šéfa vlády Roberta Fica (15,6 %).

Práve oni môžu v prípade predčasných volieb zostaviť novú koalíciu. Čo to však bude znamenať pre samotných Slovákov?

Robert Fico ako predseda vlády presadzoval pomerne vyrovnaný postup, no po odchode do opozície zmenil svoju rétoriku na proruskú, kritizoval súčasnú vládu za podporu Ukrajiny a uviedol, že Slovákov to stojí príliš veľa.

Z toho je celkom zrejmé, že vláda vytvorená koalíciou za účasti Smeru-SD určite zmení kurz a natočí ju smerom ku Kremľu.

Navyše sa verí, že Pellegrini (dlho za Fica) je od neho závislý a mnohí členovia strany Hlas sú bývalí členovia Smeru-SD.

Pravda, Golos podľa slovenských politológov dokáže prekvapiť a opustiť koalíciu s Ficovou stranou. Samotný Pellegrini sa proruským vyjadreniam doteraz vyhýbal, čo môže naznačovať jeho neochotu „páliť mosty“ v koaličnom dialógu s inými stranami.

Na poste premiéra skutočne viedol úplne prozápadný kurz. Okrem toho Pellegrini & Co. tvrdo pracovali, aby dokázali, že sú samostatnou politickou silou, nezávislou od Smeru-SD.

A ešte jedna nuansa – ak predtým bol elektorát Golosa a Smeru-SD prakticky rovnaký, tak za posledné roky sa výrazne zmenil.

„Posledné prieskumy ukazujú, že voliči Golosa majú teraz veľa rozdielov, najmä nezdieľajú Ficov proruský kurz, a to ho približuje k súčasnej koalícii,“ povedal slovenský politológ Juraj Marušak.

V takýchto scenároch môžu voľby skutočne upokojiť politické cunami, ktoré zúri na Slovensku – veľmi citeľná koalícia Pellegriniho „Hlasu“, sociálno-liberálneho „Progresívneho Slovenska“ (ktorého jedným zo zakladateľov je súčasná prezidentka Čaputová) a Richarda. Suslikova SaS, moze byt uspesnejsia ako sucasna.

A čo je najdôležitejšie, takáto pospolitosť umožní vytvorenie koalície, ktorá nepovedie k zmene vonkajšieho smerovania krajiny. Je pravda, že nikto nevylúči riziká, že situácia bude prebiehať podľa nepredvídateľného scenára.

Slovensko je medzitým v limbu a to zase spôsobuje nestabilitu v celom regióne.

Je veľmi pravdepodobné, že k Maďarsku, ktorého vedenie demonštruje smerovanie k Moskve (kritizuje vojenskú pomoc Ukrajine a blokuje sankcie proti Ruskej federácii), sa môže pridať ďalšia východoeurópska krajina.

A potom bude mať Kremeľ spoľahlivého spojenca na propagáciu „ruského sveta“ na celom kontinente.

Kremeľská klika napokon po strate vplyvu v Českej republike intenzívne hľadá, kde by sa uchytila ​​– potrebuje nový geopolitický odrazový mostík, odkiaľ bude Moskva viesť svoje deštruktívne aktivity v nádeji, že zničí jednotu EÚ.

Pre Kremeľ je dôležité, aby sa Slovensko páčilo aj z toho hľadiska, že Bratislava vykazuje závideniahodnú konsolidáciu – prezident, premiér, aj šéf MZV SR sú jednotní v podpore Ukrajiny.

Takouto podporou je pragmatizmus politikov, ale aj historická pamäť. Slováci si predsa pamätajú rok 1968 a „pomoc Moskvy“ v podobe tankov v uliciach krajiny. Takto Kremeľ „podnecoval“ túžbu národov Československa byť slobodný, mať právo voľby.

Či sa slovenskej vláde podarí zo situácie dostať a kam súčasná situácia krajinu povedie, teraz závisí od voľby – rozhodnutia slovenského ľudu.

Vybrať si je právom slobodných ľudí, no je to aj obrovská zodpovednosť. Je dôležité si uvedomiť, že toto právo máte.

A pamätajte – vaša dnešná voľba určuje, aký bude váš zajtrajšok.

Autor: Jozef Kováč