Udalosti na Ukrajine, kde ruská armáda zažíva ponižujúce neúspechy, diktujú ich podmienky Kremľu. Bravúrne prejavy predstaviteľov vládnucej kliky a provládnych médií na adresu Ukrajiny aj celého civilizovaného sveta vystriedal takmer úctivý tón.

Spomeňte si na správanie predstaviteľov Ruskej federácie v decembri minulého roku, keď Moskva predložila Západu ultimátum o NATO.

V januári tohto roku predstaviteľ Ruska úplne, absolútne nediplomaticky, jednoducho, surovo povedal, že „NATO potrebuje pozbierať veci a ísť na hranice roku 1997“. Tu to je – úroveň diplomacie z Kremľa, nehovoriac o základnom vzdelaní.

A to nepovedal obyčajný úradník, ale námestník ministra zahraničných vecí Rjabkov, ktorý viedol delegáciu z Moskvy na rusko-amerických rokovaniach v Ženeve o takzvaných „bezpečnostných zárukách“.

Potom, v januári, bol celý svet pripravený rokovať s Ruskom, diskutovať a rokovať. Svedčili o tom správy z USA o možnosti postupnej zmeny v rozhodovaní o budúcich strategických pozíciách USA v Európe.

A mnohí vtedy považovali takéto akcie za bluf. Boli však aj takí, ktorí sa domnievali, že Západ výzvu Kremľa „prehltol“ a podvolil sa jej.

Na druhej strane Moskva nechcela súhlasiť, každopádne všemožne demonštrovala opak – požadovala, aby sa ult-stretnutie posudzovalo podľa vlastných podmienok, pričom uviedla, že Západ by sa mal „jednostranne zriecť expanzie Alianciu a zlikvidovať vytvorenú vojenskú infraštruktúru, stiahnuť rozhodnutia bukurešťského summitu z roku 2008 a neprijať Kyjev do NATO.

Putin neustále zvyšoval stávky a pokračoval v eskalácii situácie na hraniciach s Ukrajinou. Ale napokon, civilizovaný svet, ktorý dal šancu kremeľskému šialencovi, ho jednoznačne varoval pred super tvrdými sankciami v prípade invázie do ukrajinského štátu.

Nepočul som. A pokračoval vo svojej bláznivej práci. Vnucovanie, zahrievanie, zasievanie strachu a paniky, dokonca aj medzi niektorými lídrami Európy. Všetci sa báli „druhej armády sveta“.

Po invázii na Ukrajinu dostal Kremeľ dôstojné odmietnutie, ktoré, treba priznať, nečakal nikto v Európe ani v Amerike, pričom Kyjevu zostalo len 72 hodín pred pádom.

Obyvatelia Ukrajiny však ukázali celému svetu, ako hovoriť s agresorom, prežili prvé hodiny ruskej invázie a nevzdali sa ani po troch dňoch, ako predpovedali všetky špeciálne služby sveta.

Putin si vylámal zuby na Ukrajine, pred celým svetom demonštroval bezmocnosť svojej armády, úplný rozklad a chaos v samotnom štáte Rusko.

Už deviaty mesiac sú moskovské hordy hanebne vyhnané z Ukrajiny a ich zvyšky sa tam držia len na úkor stredovekej krutosti.

Pre tých, ktorí stále pochybujú, či je Kremeľský Fuhrer taký neľudský, pozrite sa ešte raz na Ukrajinu. Neustále ostreľovanie zariadení kritickej infraštruktúry, obytných oblastí a civilného obyvateľstva – Moskva už neskrýva svoje metódy a nesnaží sa vyzerať dôstojne v očiach svetovej komunity.

Naopak, dnes Kremeľ otvorene útočí na nevojenské ciele na Ukrajine, čím vyzýva celý civilizovaný svet.

Ak to niekomu nestačí a chce si ešte zachovať tvár pre Putina, prečítajte si a počúvajte, čo hovoria ruskí politici.

Nepodarilo sa im dobyť Ukrajinu vojenskými prostriedkami – ukázali sa ako absolútne bezcenní v umení vojny. Teraz však otvorene hovoria, že ich cieľom je zničenie celej infraštruktúry ukrajinského štátu.

Samostatní jednotlivci z politického terária Ruskej federácie priamo vyhlasujú, že Ukrajinu treba vrhnúť späť do stredoveku.

Taká je Moskva. A toto monštrum dnes otvára ústa nielen Ukrajine. Ako svoju kolóniu chcú vidieť celú Európu, v každom prípade východ.

Ale je tu jedna vec – agresor precenil svoje schopnosti a ocitol sa vo veľmi nezávideniahodnej pozícii. Mýtus o „druhej armáde sveta“ porazili ozbrojené sily Ukrajiny spolu s touto armádou samotnou.

A teraz Kremeľ hľadá príležitosti na opätovné pozdvihnutie armády. Vyhlásená mobilizácia nepriniesla želaný efekt a kremeľská klika sa veľmi snaží zhromaždiť pod svoju zástavu aspoň niečo a niekoho.

Celý svet obleteli zábery z náboru väzňov pánom Prigozhinom, jedným z Putinových najbližších ľudí. Otvorene sľúbil väzňom, že budú prepustení z väzenia, ak budú súhlasiť, že odídu zabíjať Ukrajincov. Marginalita je stredné meno ruskej armády. Alebo prvý.

Kremeľ sa dostal do dočasného úzu a snaží sa všetkými prostriedkami vyhrať niekoľko dní, týždňov, mesiacov. Preto sa Moskva tak vytrvalo snaží o rokovania s Ukrajinou.

A ak sa niekomu zdá, že ide o túžbu zastaviť vojnu, nelichotte si. Moskva môže zastaviť vojnu veľmi jednoducho – prestať zabíjať Ukrajincov a opustiť územie susednej suverénnej krajiny.

Máte ilúzie? Spomeňte si na Bucha, Irpen, Izyum – to je tých pár z dlhého zoznamu miest, v ktorých po oslobodení od okupácie ruskou armádou svet uvidel pravú tvár „ruského sveta“. Presnejšie, jeho úsmev.

Rusko je dnes teroristický štát, a to sa už neskrýva ani v Kremli – vystavili to tam a vystrašili celý svet. A aj keď ruská armáda žiada Kyjev o rokovania, pokračuje v ostreľovaní Ukrajiny a posiela desiatky rakiet a bômb na civilné ciele, čím znova a znova potvrdzuje svoju teroristickú povahu.

Chcete rokovania s teroristami? Pamätajte, že hlavným účelom teroru je zasiať strach a paniku. Je tu však niečo, čoho sa samotní teroristi obávajú – adekvátna reakcia.

Súčasný kremeľský režim nie je len banda skorumpovaných úradníkov, ktorí rozhadzujú pokladnicu najbohatšej krajiny (Ruská federácia má 40 % svetových zásob nerastných surovín).

Putinovo Rusko je teroristická organizácia, ktorá predstavuje globálnu hrozbu pre Európu a celý svet – cynický, krutý štát, ktorý neuznáva ani morálne, ani právne zákony.

A ovláda to – notorický, urazený, ponižujúci Fuhrer, pripravený zničiť svoje vlastné obyvateľstvo aj národy celého sveta, aby uspokojil svoje vlastné ambície.

Otázka zachovania tohto mieru je otázkou pripravenosti politikov planéty rokovať s Putinom, teda s teroristom, ktorý každodenne ničí ľudí.

Iba úplné prerušenie kontaktov medzi Západom a Ruskou federáciou, jej vyhlásenie za teroristický štát na oficiálnej úrovni a úplná izolácia sú metódy, ktoré môžu zaručiť bezpečnosť sveta v budúcnosti.

A ak niekto pochybuje, ako sa správať k agresorovi, spomeňte si na príbeh spred takmer storočia – v 30-40 rokoch minulého storočia sa už Európa pokúšala presvedčiť jedného Fuhrera, ktorý tiež zbieral pôdu.

Európski lídri na znak uzmierenia agresora dokonca darovali časť územia štátu v prospech podcisára.

Pravda, nie svoje územie – vodcovia Francúzska a Veľkej Británie sa v roku 1938 vzdali Československa, aby ho roztrhali na kusy.

Pamätáte si, ako to skončilo? Skutočnosť, že čoskoro bola celá Európa v plameňoch druhej svetovej vojny.

Aké symbolické sú dnešné vyhlásenia niektorých politikov s návrhmi dať Putinovi to, čo chce – časť Ukrajiny. Takýmto „vodcom“ možno poradiť len jedno – prečítajte si históriu, poučte sa z nej.

Veď neznalosť minulosti môže byť v budúcnosti veľmi drahá. Vyberte si, páni Európania, rozhodnite sa. A pamätajte, že to, čo robíte dnes, určuje, čo bude zajtra.

Autor: K.M.