Inflácia na Slovensku v októbri medziročne stúpla o 14,9 %. Spotrebiteľské ceny medzimesačne poskočili o 1,2 % a priemerná úroveň zdražovania z mesiaca na mesiac v tomto roku je 1,3 %.

Tempo zdražovania na Slovensku je tak prvýkrát od minulého leta prakticky zhodné než v Česku, upozornil Aktuality.sk český ekonóm Lukáš Kovanda.

Medziročná miera inflácie v ČR mala v októbri hodnotu 15,1 % a bola iba o 0,2 percentuálneho bodu vyššia. V Česku sa už medziročná inflácia nachádza v zostupnej fáze, zatiaľ čo na Slovensku naďalej rastie.

„Vyrovnanie mier inflácie v Česku a na Slovensku je prejavom širšieho deja, v rámci ktorého sa v poslednej dobe – konkrétne od tohtoročného júla – znižuje rozdiel v miere inflácie v ČR a v krajinách eurozóny,“ pokračoval Kovanda.

Česká národná banka už nedvíha úrokové sadzby

„Toto privieranie nožníc medzi mierou inflácie v Česku a mierami inflácie na Slovensku, prípadne v celej eurozóne je o to pozoruhodnejšie, že v Česku od tohtoročného júna nedochádza k žiadnemu ďalšiemu navyšovaniu základných úrokových sadzieb centrálnej banky, zatiaľ čo v eurozóne áno,“ uviedol.

Privieranie nožníc tak do značnej miery podľa Kovandu spochybňuje často skloňované tvrdenie, že rapídnu infláciu si Česko z väčšiny „vyrobilo samo“. A to najmä tým, namiesto eura stále používa českú korunu, a po druhé tým, že v čase pandémie míňalo viac ako iné krajiny.

„Nie že by dané vysvetlenia nehrali vôbec žiadnu úlohu, len sa teraz vysvitá, že sa ich význam nemiestne preceňoval,“ polemizoval ekonóm.

Tvrdí, že súčasná vlna inflácie je skôr medzinárodným fenoménom, a to takého rozsahu, že pred ňou nutne nechráni ani svetová rezervná mena – akou je euro.

„Význam uvoľnenej fiškálne politiky v ČR v čase pandémie sa podľa všetkého preceňoval obdobne nemiestne, inak by už teraz nedochádzalo k privieraniu nožníc inflácie v ČR a v eurozóne,“ uzavrel Kovanda.

Negatívne prekvapenie pre Slovensko

Medziročná miera inflácie v októbri dosiahla 14,9 %, tak ako naznačil rýchly odhad inflácie HICP z Eurostatu. Ten však bol výrazne negatívnym prekvapením a nad očakávaniami celého trhu. Medzimesačne vzrástli ceny o 1,2 %. Aktualitám to uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Doplnil, že medziročnú mieru už tradične tlačia najmä potraviny, ktorých príspevok presiahol 5 percentuálnych bodov a medziročne sú drahšie o viac než štvrtinu.

„Najvýraznejšie prispievajú najmä mäsové výrobky, drahšie o takmer 28 %, spolu s mliečnymi výrobkami (+syry a vajcia) drahšími o 30 % a cereálnymi výrobkami (+28 % r/r). Druhou najvýznamnejšou kategóriou sú tradične energie, ktorých príspevok dosiahol 4,4 percentuálneho bodu, najmä vplyvom cien plynu, elektriny a tepla. Rastie tu príspevok pevných palív slúžiacich ako náhrada drahej elektriny a plynu,“ uviedol.

Čaká sa na ceny energií

Ďalší faktor v rámci energií je podľa Horňáka aj imputované nájomné, reflektujúce ceny stavebných materiálov. Po troch mesiacoch poklesu opäť zdraželi aj ceny pohonných hmôt, keďže na svetovom trhu vládne neistota a otázky vyvoláva aj dostatok nafty, ktorá svojou cenou presahuje ceny benzínu.

„V budúcom roku budú hlavným driverom ceny energií, najmä pre domácnosti, ktorých konečnú výšku sa dozvieme v najbližších týždňoch. Ich nárast (plyn, elektrina, teplo) nateraz očakávame na úrovni 40-50 % medziročne, čo nám posúva budúcoročný priemer nad 13 % s prvými mesiacmi 2023 s infláciou blízko 18 %,“ predpokladá.

Rolu tu však podľa jeho slov zohráva aj nárast cenovej hladiny v druhej polovici tohto roka, ktorý potlačí medziročnú infláciu výrazne nahor.

Zdroj: https://www.aktuality.sk