Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to v piatok dvaja najvyšší predstavitelia banky.

Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni dvoch percent.

Vyhýbanie sa výdavkom

Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.

Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.

„Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení,“ povedala Lagardová. „Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas,“ dodala.

De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej „zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor“. Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať „dočasnú a cielenú podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.

Poškodenie rastu a trhov

Lagardová tento týždeň uviedla tiež, že ECB nemôže jednoducho napodobňovať americkú centrálnu banku Fed, pretože ekonomické podmienky v eurozóne a USA sú odlišné. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj člen predstavenstva ECB Fabio Panetta a guvernér talianskej centrálnej banky Ignazio Visco.

Panetta však zaujal umiernenejší, tzv. holubičí tón, keď povedal, že ECB by sa mala vyhnúť príliš rýchlemu zvyšovaniu úrokových sadzieb, pretože by to mohlo nadmerne poškodiť ekonomický rast a finančné trhy.

Aj guvernér gréckej centrálnej bank Janis Sturnaras by uprednostnil menšie zvýšenie úrokových sadzieb. Podľa neho aj akékoľvek utlmovanie programu nákupu dlhopisov ECB v hodnote 3,3 bilióna eur by malo byť „opatrné a postupné“.

Zdroj: https://www.aktuality.sk