Komunálne voľby sú skvelé v jednej veci. A ešte viac, keď sú spojené so župnými. Každý si ich môže vykladať po svojom a všetci, ktorí chcú alebo to potrebujú, v nich nájdu potvrdenie svojich nádejí či sklamaní.

Hanba ísť za stranu

Ľudia na lokálnej úrovni dali prednosť pokračovaniu. Vo väčšine “povolili” rozhodovať doterajším starostom a primátorom. Akokoľvek, je to určite aj prejav dôvery v miestnych lídrov, ktorí v krízových situáciách fungovali lepšie a pružnejšie ako “veľký štát”.

Tu politické strany v zátvorke za menom nerozhodovali. Nakoniec aj tak väčšina dala prednosť skratke NEKA. Pôsobí to sympaticky, ale súčasne ide o dôkaz veľkej nedôvery v politické strany a hnutia. Tie potvrdzujú svoju povesť takmer zločineckých gangov alebo aspoň kšeftárskych združení s nešikovne a narýchlo vytvoreným logom.

Na druhej strane ide aj prejav lenivosti, nezáujmu a nedostatočnej súťaže. V mnohých obciach starostovia pokračujú, pretože nemali žiadnu alebo žiadnu plnohodnotnú konkurenciu. Voličská ťarbavosť v bežnom slovenskom prevedení im to velila hodiť, však “nech ďalej nesú naše bremená, nech sa zožierajú, chvalabohu aspoň niekto sa na to podujal”.

Túto ťarbavosť bude v hodnotení výsledkov volieb najviac zneužívať Hlas: vraj nová strana a toľko starostov a primátorov. Pozabudnú pridať, že ide väčšinovo o pragmatických prebehlíkov z iných strán, ktorí si kvôli udržaniu svojej pozície oblečú hocijaké tričko, najbližšie – ak to bude potrebné – aj dúhové…

Len technicky zvýšená účasť

Nápad so spojením volieb pôsobil rozumne. Konkrétne prevedenie bolo už menej slávne. Účasť na župných voľbách sa zvýšila takpovediac technicky. Číslo je krajšie, žiaľ veľká časť voličov vzala modrú obálku len z princípu “keď už som tu”.

Výber župných poslancov sa potom zvrhol na horúčkovité študovanie veľkého lajstra a často až náhodné krúžkovanie niekoľkých povedomých mien.

Pri plánovaní volebnej logistiky sa na takéto dôležité detaily nemyslelo. Navyše skrátenie času na voľby pôsobilo presne proti potrebám ľudí. Nehovoriac o tvrdohlavosti Borisa Kollára, ktorého úvaha o ideálnom čase pre komunálne voľby spojené so župnými (dušičkový čas, keď sa z väčšiny Slovákov stávajú migranti) zostáva nepochopiteľná.

Netreba zabudnúť ani na dva referendové hókusy-pókusy v Sliači a Varíne (americká základňa a Tisova ulica). Výsledky potvrdzujú titulok. Tradičná zotrvačnosť, v dobrom a ešte častejšie v zlom.

Zdroj: https://www.aktuality.sk