V politike ďaleko nezájdete bez schopnosti aspoň trochu predvídať.

Po tom moste pôjdeme, keď k nemu prídeme, hovorieva premiér Eduard Heger. Možno je to múdrosť pre bežný život, no v politike s takýmto prístupom človek ďaleko nezájde.

O Robertovi Ficovi sa hovorilo, že myslí dva ťahy dopredu. Veľakrát sa to ukázalo ako precenenie schopností trojnásobného premiéra, no istá miera predvídavosti je pre politika dôležitá. Ak ju nemáte, môžete dopadnúť ako Richard Sulík.

Eurovalové fiasko

Človek by si myslel, že po úspešnej záchrane 350 miliárd eur európskych daňových poplatníkov a krachu Grécka bude predseda SaS trochu plánovať dopredu. Lenže nie. Z eurovalového fiaska, ktoré nemalo žiaden politický zmysel, sa strana vôbec nepoučila.

Nevyčítame jej, že sa rozhodla odísť z vlády, hoci starým bardom politiky, ako je trebárs Mikuláš Dzurinda, veľmi nevonia, že Sulíkovi sa v politike nechce trpieť. Ak však SaS celkom nevie, čo chce odchodom dosiahnuť, ani to, ako sa k tomu chce dopracovať, môže mať vážny problém.

Keď SaS v roku 2020 sľubovala, že vládu za žiadnych okolností nepoloží, dalo sa to pochopiť. Po skúsenosti s pádom Radičovej vlády mali takéto garancie zmysel. Aj to, že napokon z nej napriek všetkým sľubom odišla, aby zosadila Igora Matoviča, bolo odôvodnené. Aj tretí odchod z vlády, tentoraz Hegerovej, sa ešte obhájiť dá. Ani politik nemá povinnosť strpieť všetko. Tobôž nie od Matoviča.

No to, že SaS sa ani na tretí pokus nenaučila nesľubovať veci, ktoré si napokon rozmyslí, je už neospravedlniteľné. Najprv tvrdili, že budú konštruktívnou opozíciou, no teraz blokujú schôdze. Nedávno sa zaprisahávali, že Hegerovu vládu nikdy nepoložia a chcú, aby dovládla v riadnom termíne, no potom to pripustili. Predčasné voľby sú na stole.

Potmehúd Fico

Juraj Krupa si za podržanie Hegera pýtal odvolanie Matoviča a o predčasných voľbách boli ochotní rokovať so Smerom. Keď sa Robert Fico Sulíkovi vysmial, neplatí už ani to. A potom sa čudujú, že to neprospelo ich preferenciám, ani Sulíkovej dôveryhodnosti.

Nemožno im vyčítať, že sa v opozícii správajú ako opozícia. To, že sa najprv pokúšali tváriť, že to tak nebude, však už áno. Pomáhajú tým Ficovi i Matovičovi. Matovič im bude neustále vyhadzovať na oči, že bijú bandu s mafiou a fašistami.

Fico sa môže len potmehúdsky uškŕňať na tom, ako by Sulík chcel spolupracovať so Smerom, ale SaS sa za to hanbí. Fico i Matovič totiž vedia, že SaS nič neuškodí viacej ako spájanie sa so Smerom, no minimálne zdaniu spolupráce sa nevyhnú.

Všetky tieto reputačné riziká si mal Sulík pred odchodom do opozície uvedomiť. Nie preto, aby sa zachoval inak, ale preto, aby sa s nimi naučil pracovať. A aby sa mu neprepadli preferencie. Nepremyslenými krokmi môže strana prísť o všetok politický kapitál, ktorý získala nátlakom na Matoviča.

Ešte horšie však bude, ak si riziká uvedomujú niektorí saskári, no ich predseda nie. A nemyslíme len voličov, z ktorých neboli všetci stotožnení s odchodom do opozície. Podpredseda Martin Klus s ním napríklad nesúhlasil. Zrejme nie je jediný. Z histórie vieme, že tí, ktorí so Sulíkom nesúhlasia, vždy odídu. Strana to zatiaľ vždy prežila. Navždy to však platiť nemusí.

Zdroj: https://www.aktuality.sk