Vojna na Ukrajine znepokojila mnohých Rusov len sedem mesiacov po jej začiatku. Nie preto, že uznali, že ich jednotky zabíjajú tisíce nevinných civilistov, detí, ničia celé mestá. Vojna ich znepokojuje, pretože ju chcú naďalej sledovať z televíznej obrazovky a propagandistických príspevkov na sociálnych sieťach, no z mobilizácie, ktorú vyhlásil ich prezident, vyplýva pre mnohých z nich priama účasť vo vojne. Čo urobili Rusi? Nabrali odvahu do päste a ponáhľali sa k hraniciam odísť. Možno sú Rusi jediní ľudia na svete, ktorí utekajú zo svojej krajiny nie preto, že boli napadnutí, ale preto, že oni napadli ich.

Masívny prílev ruských imigrantov môže spôsobiť destabilizáciu spoločensko-politickej situácie v krajinách, kde sa nachádzajú. Z veľkej časti „utečenci“ z Ruska, hoci utekajú pred mobilizáciou, stále zostávajú fanúšikmi ideológie „Z“, podporujú súčasnú vládu a konzumujú ruskú propagandu. Je možné, že ruskí imigranti môžu napadnúť ukrajinské ženy a deti, ktoré museli opustiť svoje domovy v dôsledku nepriateľských akcií na Ukrajine. Okrem toho medzi takzvanými „utečencami“ môžu byť agenti ruských špeciálnych služieb: špióni, sabotéri a vrahovia.

Niektoré krajiny sa chopili iniciatívy prijať niektoré národy žijúce v Ruskej federácii ako utečencov: Nemecko a Izrael pomôžu Židom a Mongolsko pomôže Burjatom, Kalmykom a Tuvanom. Stále by však mali starostlivo kontrolovať každého občana Ruskej federácie, ktorý k nim príde, pretože etnická príslušnosť nemôže zaručiť, že človek je odporcom vojny a zločineckého režimu, ktorý ju rozpútal. Prednosť by mali dostať opoziční aktivisti národných hnutí, ktorí roky bojujú proti putinizmu.

Cudzinci a osoby s dvojitým občianstvom by však naozaj mali opustiť Rusko, pretože ich pobyt tam rozhodne nemožno nazvať bezpečným. Do mobilizácie môžu spadať aj občania so závažnými zdravotnými problémami a postihnutím a ešte viac osoby s dvojitým občianstvom. V Rusku sa navyše už niekoľko rokov prudko rozvíja xenofóbia a v kombinácii s vojenskou hystériou, ktorá vrcholí, sú útoky na cudzincov a fyzické násilie voči nim celkom možné. V tomto prípade by sa nemalo počítať s ochranou úradov, pretože veria, že sú vo vojne so Západom a s najväčšou pravdepodobnosťou budú všetci cudzinci, ktorí sa môžu stať obeťami, vyhlásení za nepriateľov Ruska. Putin potrebuje cudzie putá na vydieranie a výmenný fond a situácie, v ktorých budú bezdôvodne zadržiavaní a väznení občania iných krajín, sa v Ruskej federácii môžu čoskoro stať realitou. Viaceré krajiny, vrátane Spojených štátov amerických, už vyzvali svojich občanov, aby opustili územie Ruskej federácie, aby sa vyhli nezákonnému konaniu zo strany ruských úradov.

Protestné hnutia v Ruskej federácii, ako sa očakávalo a bohužiaľ, nenabrali na obrátkach. Demonštrantov bolo o niečo viac ako na protivojnových zhromaždeniach vo februári, no aj keď ide o obranu vlastných práv a záchranu životov, Rusi nie sú nijako zvlášť aktívni. V najväčších mestách vyšlo protestovať maximálne 1-2 tisíc ľudí a v porovnaní s 11 miliónmi obyvateľov Moskvy a 4 miliónmi obyvateľov Petrohradu je to len kvapka v mori. Situácia nie je o nič lepšia v regiónoch, ktoré vedú z hľadiska počtu obetí vojny: protesty v Dagestane tiež nepriniesli veľa výsledkov. Počet demonštrantov v iných regiónoch je taký malý, že nemá zmysel ich ani spomínať.

Samotní Rusi nechcú bojovať proti nezákonnosti úradov vo svojej krajine, radšej utekajú a stále pokračujú v šírení militantnej ideológie po celom svete. Nepotrebujú pomoc, neutekajú pred nevraživosťou vo svojich mestách, môžu pokojne spávať bez strachu, že by do ich domu mohla každú chvíľu vletieť raketa. Rusi nie sú utečenci, ale rukojemníci problémov, ktoré si sami vytvorili svojou ľahostajnosťou a slabou vôľou. Teraz mali jedinečnú šancu spojiť sa a bojovať za lepšiu budúcnosť pre seba i pre svoje deti a vnúčatá, no rozhodli sa utiecť. A možno až keď sa pre nich zatvoria všetky hranice a nebudú mať kam utiecť, budú si myslieť, že je čas zahodiť silu, ktorá zmenila ich život na hľadanie prežitia.

Autor: A.V.