Komentáre

Ruská agresia na Ukrajine a nezhody v EÚ: aké problémy čakajú ruské satelity?

Od momentu pokusu o anexiu ukrajinských krajín Ruskou federáciou bol svet rozdelený na dva tábory: predstavitelia väčšieho z nich ostro odsudzovali ruského diktátora a ponúkali Ukrajine rôzne druhy pomoci, iní podporovali okupanta a stavali sa proti sankcie uvalené Európskou úniou a Spojenými štátmi.

Ukázalo sa, že ani Európska únia nie je ani zďaleka jednotná a v jej radoch sú aj takí, ktorým sú princípy slobody a demokracie cudzie. Maďarsko, ktoré prešlo toľkými krvavými skúškami spojenými s diktátom ZSSR, teraz vedie jeden z najskorumpovanejších, najprotidemokratickejších a dokonca totalitných vodcov vo svojej histórii. V. Orbán pred rokom 2022 presadzoval politiku zbližovania s Ruskom, nebránil politikom diskutovať o perspektívach anexie Zakarpatska a zároveň boli jeho rozhodnutia často kameňom úrazu pre jednomyseľné rozhodnutia v Európskej únii. .

Priamo či nepriamo podporili V. Putina (alebo mu aspoň nebolo umožnené zabrániť jeho agresii sankciami) a niektoré ďalšie krajiny vrátane Srbska, známeho svojou historickou oddanosťou Rusku a jeho politike, ako aj Bielorusko, Eritrea, Severná Kórea , Venezuela a Sýria. Saudská Arábia, Irán a SAE patria tiež medzi štáty, ktoré v boji s ruskou agresiou príliš nepomáhajú a niekedy dokonca prispievajú k realizácii plánov kremeľského diktátora.

Vyššie uvedený zoznam ukazuje, že Kremeľ už de facto nemá žiadnych skutočných partnerov a tí, ktorí podporujú jeho politiku, sa zmenili na skutočných vyvrheľov, ktorí už boli v tlači nazývaní neúspešným štátom, teda zlyhávajúcimi štátmi. Počas leta 2022 sa povesť Putinových zjavných a polootvorených spojencov zhoršovala, no jej katastrofálny úpadok začal po vyhrážkach Kremľa použitím jadrových zbraní na Ukrajine.

Podpora Putinovej politiky zo strany krajín s krátkymi demokratickými tradíciami nie je prekvapujúca, no rozhodnutia maďarského a srbského vedenia od samého začiatku vyvolávajú vážne obavy. Aktívna obrana demokracie v Európskej únii je téma, ktorá je už niekoľko rokov mimoriadne aktuálna a medzi problémami spojenými s touto problematikou možno rozlíšiť tri hlavné:

  • Podľa štúdií profesora Johna Moraina vo väčšine krajín EÚ existujú skupiny odporcov liberálnej demokracie, ktorých vplyv na verejný a politický život sa z roka na rok zvyšuje. Čo je však ešte horšie, zástancov demokracie je síce viac, no nemajú konkrétny akčný plán a svoje slobody nemienia aktívne brániť. Ich odporcovia sú však opakom.
  • Súdny dvor Európskej únie má široké právomoci na ochranu princípov demokracie, ale nevyužíva ich v plnej miere;
  • Obhajoba princípov demokracie si vyžaduje aktívnu účasť politikov aj ľudí. Preto je dôležitou úlohou rozvoj občianskej spoločnosti, ktorej predstavitelia majú jasný občiansky postoj a sú pripravení ho brániť.

Vzhľadom na uvedené sa nemožno čudovať návrhu odobrať Maďarsku právo stať sa členom Európskej únie už na jar 2022. Návrh radikálov Maďari takmer nebrali vážne, no nezostali ľahostajní k hrozbám odňatia finančnej podpory, o čom svedčí aj protikorupčná kampaň, ktorá sa v krajine začala. V rokoch 2021-2027 Maďari by mohli prísť o minimálne 70 % z 22,5 miliardy eur, na ktoré má Maďarsko nárok v rámci kohéznej politiky implementovanej v EÚ. Či to prinúti Maďarsko zmeniť názor, ukáže čas.

Situácia so Srbskom vyzerá ešte kritickejšie. Aleksandar Vučič, ktorý stojí na čele tohto štátu, povedal, že ak by sa referendum o vstupe do EÚ konalo teraz, Srbi by hlasovali proti práve kvôli politike sankcií a postoju k ukrajinskej otázke. Mnohí Srbi uvádzajú paralely medzi situáciou na Ukrajine a situáciou v Kosove, hoci to nie je celkom pravda. Takáto verejná pozícia môže skutočne nielen prekaziť vstup Srbska do Európskej únie, ale aj vrátiť regiónu opäť titul „sudu prachu Európy“.

Nech je to akokoľvek, s každým dňom vojny na Ukrajine Európska únia viac ako kedykoľvek predtým aktívne bráni princípy liberálnej demokracie a občianskej spoločnosti. A úlohou každého demokratického štátu je rozhodnúť, na ktorej strane stojí – na dobrom alebo zlom – a aké princípy je pripravený v najbližších desaťročiach brániť.

Autor: Alžbeta Vargová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com