Centrálna banka USA zvýšila úroky podľa očakávaní, investorov však zaskočila predpoveďou ich budúceho rastu. Britská vláda ohlásila najväčšie zníženie daní za polstoročie a Japonsko sa snaží kriesiť svoju padajúcu menu. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.

Fed opäť poslal akcie nadol

Americká centrálna banka Fed na svojom septembrovom zasadnutí tretíkrát v rade zvýšila úrokové sadzby o 75 bázických bodov (ľudovo o 0,75%). S takýmto krokom trhy od minulého týždňa počítali.

Akcie napriek tomu solídne prepadli, podliezli dokonca júnové minimum, kedy ukončili deň s (doteraz) najnižšou hodnotou od začiatku roka.

Mohla za to prezentácia očakávaní Fedu. Centrálna banka výrazne zvýšila svoje odhady rastu úrokov v najbližších mesiacoch, oproti letnej projekcii sú súčasné predpoklady takmer o percento vyššie.

Ceny akcií určuje trh na základe predpokladov budúcich ziskov. Analytici vo svojich výpočtoch odhadujú aj úroky, ktoré ovplyvňujú náklady na obsluhu dlhu. Doteraz pritom čakali nižšie čísla, než aké v utorok odprezentoval Fed. Očakávaný zisk preto klesol, čo poslalo nadol cenu akcií.

Fed tiež poskytol zatiaľ najjasnejší signál, že budú v snahe znížiť infláciu tolerovať recesiu. Okrem toho, že zvýšili svoje odhady budúcej nezamestnanosti, šéf Fedu na tlačovke opakoval, že neexistuje bezbolestný spôsob, ako skrotiť rastúce ceny.

Neistote nepomáhajú ani blížiace sa voľby do časti Kongresu (amerického parlamentu). Takéto volebné roky bývajú historicky pre akcie náročné.

Na optimistickejšiu nôtu: rok po voľbách býva pre americké akcie historicky najlepší. Hoci infláciu neskrotíme za jeden deň, z dlhodobého hľadiska nie je dôvod veriť, že ju rast úrokov neporazí a produktivita ľudstva (ktorá pomáha trhu rásť) sa prestane zvyšovať.

Británia masívne zníži dane

Nová britská premiérka je vo funkcii len niečo vyše dvoch týždňov a jej vláda už stihla šokovať svet novým rozpočtom. Obsahuje najvýraznejšie zníženie daní od roku 1972 s cieľom naštartovať dlhodobý ekonomický rast.

Základná sadzba dane z príjmu klesne z 20% na 19%. Vyššiu sadzbu 45%, ktorú platili najbohatšie domácnosti, vláda zruší. Upustí tiež od plánovaného 6-percentného zvýšenia dane zo zisku firiem a 1,25-percentného navýšenia dane zo mzdy.

Okrem toho sa zavedú opatrenia na podporu investícií. Časť kupujúcich nebude musieť hradiť „kolkovné“ pri nákupe nehnuteľnosti. Zavedú sa „investičné zóny“, kde budú podnikatelia čeliť nižším reguláciám pri rozvoji biznisu.

Verejná debata sa teraz točí okolo dvoch tém: inflácia a dlh. Kritici opatreniu vyčítajú, že zníženie daní naštartuje spotrebu, čím zhorší rekordnú infláciu. Obhajcovia namietajú, že zrušenie plánov zvýšenia daní zas môže infláciu brzdiť, keďže by firmy premietli extra náklady do vyšších cien.

Opatreniu je tiež vyčítané, že nie je kryté znížením štátnych výdavkov (naopak, vláda musí financovať strop na cenu energií). Štátny dlh by tak mohol Britom prerásť cez hlavu. Vláda argumentuje, že nižšie náklady na investície naštartujú ekonomický rast, ktorý zvýši aj príjmy do štátnej pokladnice.

Nevýhodou je, že takýto ekonomický rast sa môže prejaviť oveľa neskôr ako inflácia kvôli zvýšenej spotrebe. Trhy sa prikláňajú k názoru, že opatrenie narobí z krátkodobého hľadiska galibu – libra prudko oslabila, ceny dlhopisov klesli a výnosy stúpli. Uvidíme, či sa inflačné obavy naplnia.

Japonsko sa snaží zachrániť svoju menu

Oproti USA sa v Ázii odohral úplne odlišný úrokový príbeh. Japonská centrálna banka sa rozhodla ponechať záporné úrokové sadzby a tvrdí, že v najbližšej dobe žiadne zvyšovanie úrokov nechystá. Z pohľadu Európana čeliaceho rekordnej inflácii to môže znieť šialene.

Japonsko sa však dlhodobo pasuje s príliš nízkou infláciou (viackrát zažilo aj klesajúce ceny – defláciu). To samo o sebe neznie zle, dôvodom nízkych cien však je neochota míňať a nízke investície. Centrálna banka sa ich snaží naštartovať, aby rozbehla ekonomický rast.

Pokiaľ však v iných krajinách rastú úroky rýchlejšie, sporitelia presúvajú svoje úspory do aktív týchto krajín, aby viac zarobili (napr. kúpia americké vládne dlhopisy, ktoré sú bezpečné a rastú im výnosy). Pri takom nákupe musia zmeniť japonskú menu jen na doláre. Výsledkom je prepad hodnoty jenu, ktorá je najnižšia za 24 rokov.

To je zas tŕňom v oku vlády, keďže zvyšuje ceny importovaných energií pre domácnosti a firmy. Ministerstvo financií teda nariadilo centrálnej banke intervenciu na posilnenie hodnoty domácej meny. Odpredala v nej časť rezerv amerického doláru, čím mu oproti jenu znížila hodnotu.

Hoci ide o výnimočný krok (naposledy k nemu Japonsko pristúpilo počas ázijskej finančnej krízy v roku 1998), jej efektivita je pochybná. Krátkodobo síce jen mierne nakopla, dlhodobo však má obmedzené dolárové rezervy. Pokiaľ sa budú úroky v USA naďalej vzďaľovať tým japonským, odliv úspor bude pokračovať a mena slabnúť.

Zdroj: https://www.aktuality.sk