„Stretol som sa aj s Dzurindom, vymenili sme si názory a v dobrom sme sa rozišli. V dobrom ako ľudia, ale aj s dobrým pocitom, že chceme pomôcť Slovensku,“ tvrdí šéf KDH Milan Majerský.

O novej stredopravej strane, ktorá by sa mala na našej politickej scéne objaviť ešte pred parlamentnými voľbami, sa v kuloároch hovorí niekoľko mesiacov.

Už dlhšie sa špekuluje, že za jej vznikom by mal stáť dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda, nič viac však na verejnosť nepreniklo.

To sa zmenilo minulý týždeň. O novom projekte verejne prehovoril nielen samotný Dzurinda, ale aj prvý predseda politickej strany, ktorý priznal, že s niekdajším šéfom SDK a neskôr SDKÚ niečo plánujú.

Nazval to projekt

Mikuláš Dzurinda je mimo veľkej politiky už dlhšiu dobu. Naposledy pôsobil v rokoch 2012 až 2016 ako opozičný poslanec parlamentu. Pôvodne v ňom reprezentoval svoju SDKÚ, v polovici volebného obdobia ju spolu s Ivanom Miklošom opustil.

Väčšina voličov si však jeho meno dodnes spája najmä s rokmi 1998 až 2006, keď bol predsedom dvoch vlád.

Dzurinda postupne dokázal pod značkou SDK zjednotiť opozíciu, odstaviť Vladimíra Mečiara, rozbehnúť viacero dôležitých reforiem a dotiahnuť Slovensko do Európskej únie aj NATO.

Samozrejme, ani Dzurindovým vládam sa nevyhýbali veľké kauzy a prešľapy. Úvahy o akejsi novej Dzurindovej strane preto mnohí brali s rezervou. V rozhovore pre sme.sk však expremiér minulý týždeň potvrdil, že skutočne nejde len o fabulácie.

Presnú podobu nového subjektu si však nechal pre seba. „Ja som to nazval projekt. Nejde mi prísne vzaté o to, že potrebujem byť predseda strany. Nechcem byť predseda strany. Ale chcem zabrániť tomu, aby sa šírila skepsa, aby prozápadne naladení občania rezignovali, aby nešli voliť,“ vysvetľoval v rozhovore.

Stretli sa

Hovoril tiež o tom, že sa stretáva so zaujímavými ľuďmi, s ktorými rieši ďalšie kroky. Politikom zo stredopravých strán, ktorí sa jeho projektu obávajú, poslal upokojujúci odkaz. Nechce nikoho ohrozovať ani likvidovať.

Podľa kuloárov by významnou súčasťou Dzurindovho „projektu“ mohlo byť mimoparlamentné KDH. Hnutiu, ktoré ešte v roku 1990 Dzurinda spoluzakladal, sa od roku 2016 nepodarilo prebojovať do Národnej rady.

Súčasný šéf KDH Milan Majerský sľubuje, že tentokrát urobia všetko pre to, aby sa to tak neskončilo. V hre je podľa neho aj spájanie sa s inými. V rozhovore pre Aktuality.sk Majerský priznal, že rokuje aj s Dzurindom.

„Stretol som sa aj s Dzurindom, vymenili sme si názory a v dobrom sme sa rozišli. V dobrom ako ľudia, ale aj s dobrým pocitom, že chceme pomôcť Slovensku,“ povedal.

Rokujú aj so stranou Za ľudí

KDH si chce podľa neho počkať na výsledok komunálnych a župných volieb a potom sa už vrhne na prípravu volieb parlamentných. Majerský sa chce na jeseň opäť stretnúť s Dzurindom a podľa vlastných slov aj s mnohými ďalšími politikmi.

Podľa našich informácií svoju budúcnosť s KDH spája koaličná strana Za ľudí. Projektu, ktorý zakladal prezident Andrej Kiska a dnes mu šéfuje Veronika Remišová, sa v prieskumoch dlhodobo nedarí.

Stranu oslabil odchod frakcie Márie Kolíkovej do SaS a ak chce pomýšľať na účasť v parlamente aj po ďalších voľbách, spájaniu s inými sa zrejme nevyhne. Remišová naše otázky nechala bez komentára, no Majerský priznal, že KDH je s jej stranou v kontakte.

„Aj s nimi sme sa stretli viackrát,“ dodal. Na otázku, či bude aj Za ľudí súčasťou Dzurindovho projektu, už šéf KDH neodpovedal priamo.

Kresťanskí demokrati a Za ľudí už spolupracujú na regionálnej úrovni, v komunálnych voľbách budú mať viacero spoločných kandidátov.

Pridá sa Spolu?

Schôdzku s Dzurindom priznáva aj poslanec Miroslav Kollár, šéf strany Spolu, ktorej agentúra Focus namerala jedno percento naposledy v júni. S expremiérom sa vraj videli pred niekoľkými mesiacmi.

Spolu pred poslednými parlamentnými voľbami zakladal Miroslav Beblavý, ktorý v minulosti pôsobil v SDKÚ. Dnes je Beblavý mimo politiky.

„Okrem iného sme sa rozprávali aj na tému, ako skonsolidovať stredopravé sily tak, aby neprepadali v nasledujúcich voľbách žiadne hlasy demokratických voličov, ako sa to stalo v roku 2020,“ povedal nám Kollár.

Líder Spolu priamo nehovorí, že už je s Dzurindom dohodnutý, no vyhlasuje, že je ochotný prispieť všetkým, čo má, aby prepadnutiu hlasov zabránil.

Preferencie Spolu sa pohybujú hlboko pod hranicou zvoliteľnosti, no podľa Kollára vie jeho strana do diskusie „o budúcnosti priniesť niekoľko stoviek ľudí po celom Slovensku, ktorí ešte nerezignovali na politiku“.

V jesenných voľbách má strana vyše 330 kandidátov a až 650 kandidátov spolu s partnermi z DS, ODS a Šance. Kollár ponúka aj „nejaké zdroje v závislosti od dĺžky volebného obdobia a skúsenosť z tesného volebného neúspechu v koalícii s PS, ktorý si už nikto z nás nechce zopakovať“.

Dobrá správa pre SaS a PS?

O „strane“ Mikuláša Dzurindu toho stále viac nevieme, ako vieme. Nie je isté, či by išlo o úplne novú politickú stranu alebo len o širokú koalíciu viacerých subjektov, či pôjde o spojenie „starých“ tvárí s „novými“, kto by takémuto zoskupeniu šéfoval ani to, akú úlohu by v tom celom zohral samotný Dzurinda.

Avizuje, že nechce byť predsedom strany, no nevieme, či nemá ambície napríklad vrátiť sa do exekutívy. Ak by však akousi kostrou Dzurindovho projektu bolo skutočne KDH, podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika by to bolo dobrou správou pre SaS či Progresívne Slovensko.

Bývalý šéf SDKÚ totiž podľa Slosiarika oslovuje predovšetkým liberálno-progresívneho voliča a jeho prípadná nová strana by tak mohla ohroziť najmä SaS a PS.

„Ak by to bol projekt, ktorý by sa zadefinoval ako konzveratívno-občiansko-kresťanský, tak by liberálne a progresívne strany nemuseli mať obavy,“ dodáva riaditeľ Focusu.

Signál pre voličov

Sám Dzurinda v rozhovore pre sme.sk zdôrazňoval, že nechce ohroziť nikoho zo „stredopravého demokratického politického spektra“. Konkrétne strany SaS aj PS už s podobnou situáciou pritom majú skúsenosť.

Za ich slabé výsledky v parlamentných voľbách v roku 2020 môže nielen triumf OĽaNO, ale aj vznik nového subjektu Andreja Kisku, ktorý obom stranám časť voličov prebral.

Nový Dzurindov projekt by podľa Slosiarika mohol spôsobiť synergický efekt a pritiahnuť ľudí, ktorí nie sú rozhodnutí.

„Do istej miery by to bol signál pre voličov, že sa konečne niečo začína diať na tom rozdrobenom stredopravom spektre. Problém týchto strán je, že sú relatívne malé z hľadiska preferencií a výtlaku. Ide však najmä o to, aké by bolo personálne obsadenie a hlavne, kto by bol lídrom. Dnes sa ešte nedá povedať, či by to bolo úspešné alebo nie,“ ukončil.

Zdroj: https://www.aktuality.sk