Jedna nová politická realita a jedno nové očakávanie (pre všetkých príčetných nádej). Hegerova vláda naštartovala menšinovú existenciu a Putinova porážka je reálnejšia ako kedykoľvek predtým. Priatelia Ruska špekulujú, ako preorganizovať svoje postoje.

Hovorili im, že menšinám sa žije ťažko

Dušovali sa, že menšinová vláda môže existovať, vládnuť a dokonca byť úspešná. Je v nej predsa menej komplikovaných vzťahov, a tak klesne hustota záujmov a konfliktov. Vládnuť v menšinovom postavení môže byť vlastne osviežujúce a navyše i zábavné. Aspoň tak hovorili tí, ktorí vo vláde zostali.

Stačila prvá skúsenosť s menšinou v parlamente a dotyční boli zaskočení, sklamaní a vystrašení.

Dokonca prišlo aj na citové (a iné) vydieranie odídenej SaSky. Akoby nikto nebral vážne, že strana sa z vládnej koalície naskutku pobrala preč.

Na menšinovú vládu treba politické talenty, trpezlivosť a presvedčenie, že to má zmysel. V súčasnej vláde tieto zručnosti a schopnosti neboli, nie sú a s veľkou pravdepodobnosťou ani nebudú.

Hegerova láskyplná umiernenosť by bola problémom aj v luxusnejších časoch, teraz sa zmení na súčasť politickej samovražednej cesty. Obyčajní ľudia v parlamente už dávno ukázali, že sú neobyčajní. Ich schopnosť zomknúť sa trvá len vďaka túžbe podržať si súčasný džob, však sa im kedysi o takom ani nesnívalo a nabudúce sa podobná príležitosť nezopakuje.

Zaľudia si prajú čo najdlhšie trvanie labutej piesne. Jej tóny sú síce smutné, ale ešte viac ich strašia tóny pohrebné, keď sa budú zo scény definitívne porúčať.

A Kollárova Rodina? Tá vyniká iba v jedinom, a v tom bude pokračovať – počítať, zratávať eurá a percentá, porovnávať výhody prežitia a prípadných predčasných volieb, biznisovo a bez emócií. Nedostatok citov bude maskovať minister Krajniak pravidelným rozprávaním o potrebách ľudí.

SaSka sa obštrukciou v parlamente postarala o technický list novej menšinovej vlády: je zrejmá jej početnosť a politická váha, nejasným zostáva len riadok s dĺžkou existencie. Niet pochýb o tom, že Sulík nebude blokovať prístupové procesy Fínska a Švédska na ceste do NATO, ani opatrenia proti uleteným cenám energií. Do ničoho iného sa hrnúť nebude. Bez ohľadu na sympatie k nemu odchod z vlády musí mať predsa svoje logické dôsledky.

Menšinová vláda sa do Vianoc nezosype, ale v novom roku únava z takéhoto spôsobu vládnutia prevládne nad inými inštinktami. V každom prípade sa bude výrazne zvolebnievať a po starostiach o prežitie menšinovej vlády prídu na rad úplne iné starosti s budúcou politickou mapou Slovenska.

Putinova prehra musí byť dôsledná

S Putinom to vyzerá zle. Vo všetkých významoch. Pôsobí nezdravo a jeho špeciálna operácia v susednom štáte sa poriadne pokašľala. Ak nechce na Ukrajinu poslať aj svojich osobných strážcov, ide do prehry.

Je jedno, že Rusko je väčšie. Vojnu nevyhrajú hektáre zmrznutej pôdy na Sibíri ani trestanci, ale ani chlapci z lepších rodín, ktorých do vojny nemôže poslať. Nepomôžu mu ani stovky vojenských mašín, ktoré iní chlapci zabudli pri úteku pred ukrajinskou protiofenzívou. Nové nie sú vyrobené alebo nie je možné ich doručiť na miesto určenia. Už dávno sa vie, že hlavnou témou moderného sveta je logistika, a to platí aj vo vojne. A to ešte neprišla reč na morálku.

Hlavnou otázkou je, ako Putinova prehra bude vyzerať. Či bude zrejmá aj slepým a hluchým alebo ju ešte dokáže obaliť do ton balastu a falošnosti, aby následne mohol na Červenom námestí rozdeľovať metále hrdinom z Donbasu.

Rusko si za všetky svinstvá zaslúži prehru dokonalú a dôslednú. Bez ohľadu na to, že väčšia časť Slovákov si praje ruské víťazstvo. Ak sú schopní takéhoto nemravného presvedčenia, budú musieť prísť aj na to, ako vo svojich hlavách vykorčuľovať zo sklamania, ktoré ich čaká.

Vlastne je to prosté. Priatelia Ruska demokraciou opovrhujú, Západ spolu s Ruskom považujú za úpadkový a skazený, neznášajú útlocitnosť, vážia si len silu a moc. Ak Ukrajina vojensky zvíťazí, nie je čo riešiť. Jednoducho silnejší a lepší sa presadil. To je logika, ktorej by mali slovenskí prorusi dokonale porozumieť.

Hrdina týždňa

Výnimočne prišiel rad na živých. Čestné uznanie si zaslúžia všetci, ktorí sa v príbehu slovenských hokejistov v KHL dokázali zorientovať.

Napríklad pochopili prvú zásadnú vec: nikto im nezakazuje zarábať si na živobytie v Rusku, akurát štátna reprezentácia má právo ich počas majstrovstiev sveta a olympiád nepoužiť.

V obyčajných časoch by šlo o prudérnosť, teraz je to však samozrejmosť.

Zdroj: https://www.aktuality.sk