Vláda zabudla? Kým domácnostiam v rodinných domoch chcú ministri s účtami za plyn pomôcť výhodnejšími zmluvami, ľudí v bytových domoch, ktorí majú príbytky vykurované centrálne, sa to netýka.

Podľa predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislava Janiša ide o problém vyše dvoch miliónov ľudí. Hrozí tak, že 760-tisícom domácností porastú od januára účty za teplo viac ako dvojnásobne.

Ak domácnosť zaplatila minulý rok za teplo a teplú vodu 600 eur a v tomto roku okolo 700 eur, budúci rok by to mohlo byť v priemere asi 1 700 eur. Mesačne by sa platba mala zvýšiť z 58 eur na 140 eur. Ide o priemernú sumu, zdraženie sa pri jednotlivých teplárňach bude líšiť, pretože každá má s dodávateľom plynu uzatvorenú zmluvu na určitý čas.

Ak, povedzme, vlani uzavrela trojročnú zmluvu na plyn vo výške 40 eur za megawatthodinu, ceny pre svojich odberateľov nebude musieť zásadne zvýšiť. Horšie to bude v prípade, ak jej v decembri viacročný kontrakt vyprší. Ak v minulosti nakupovala plyn za 20 eur za megawatthodinu a nová zmluva bude napríklad na 90 alebo viac eur za megawatthodinu, zvýšenie ceny bude citeľné a premietne sa aj do ceny tepla pre spotrebiteľa.

Čo na to ÚRSO

Problém potvrdzuje aj analytik konzultačnej spoločnosti JPX Ján Pišta. „Tieto centrálne vykurovania, to je tiež centrálny biznis. Tak, ako je regulovaná cena elektriny a cena plynu pre domácnosti, tak je regulovaná aj cena tepla, ktorú dodávajú centrálne zdroje. V prípade, že je teplo vyrábané z plynu, tak sa cena odvádza od ceny plynu, ktorá bola na trhu od januára do júna tohto roku. Tu je priemer pomerne vysoký,“ vraví Pišta. Ak by teda z tohto priemeru mali všetky teplárne napočítať cenu tepla, zdraženie by bolo naozaj dvaapolnásobné, ako avizuje ÚRSO.

Dodáva, že niektorí výrobcovia nakupovali plyn v tom čase, v akom je indexovaná ich cena tepla. „Čiže ho majú nakúpený zhruba za tú cenu – niektorí možno drahšie, niektorí možno lacnejšie – možno ho ešte kúpili minulý rok, pretože už tušili, že cena bude rásť. Tí sú na tom lepšie. Otázka teraz je, ako sa ÚRSO k tomu postaví a ako ceny zreguluje, a či bude záujem cenu posunúť nižšie v centrálnych teplárňach,“ vysvetľuje Pišta.

Príspevok na teplo?

Vláda by teoreticky mohla obyvateľom obytných domov poskytnúť príspevok na teplo. „Možno by to bolo dobre robiť takto selektívne, len problém je, že to za 2-3 mesiace nikto ani len nevymyslí, nieto aby to ešte realizoval,“ vraví Pišta. Podľa neho ide o pomerne komplikovaný systém. Nárast ceny teda nebude u každého rovnaký a bude otázne, ako ho kompenzovať. „Keby to mala vláda kompenzovať individuálne, tak to systém ani za rok nedá dokopy,“ dodal analytik. Najjednoduchšie by podľa neho bolo stanoviť strop na cenu uhlia či cenu tepla tak, ako sa to deje aj v iných oblastiach. Ministerstvo hospodárstva sa k tomu nevyjadrilo.

Vysvetliť vláde, ale neúspešne

Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla

Aká bude budúci rok cena tepla v obytných domoch?

– V každom meste to bude iné, závisí to do toho, kedy a za koľko nakúpili plyn, to je dnes lotéria, nikto vám to presne nepovie. Nárast 140 % vyplynul z analýzy ÚRSO.

Počúva vláda vaše návrhy, ako problém riešiť?

– Mňa najviac mrzí to, že sme na tento problém upozorňovali už minulý rok. Od októbra 2021 upozorňujeme vládu a ministerstvo hospodárstva – pozor, toto je problém, na ktorý sa treba pripraviť. Ceny plynu začali blázniť už minulý rok. Navrhovali sme znížiť cenu DPH na 5 %. Niektorí spotrebitelia na centrálnych rozvodoch majú dokonca ešte uhlíkovú daň. Ak je napríklad plyn za 90 eur, k tomu si pripočítajte sumu 20 eur, takže výsledná cena plynu je 110 eur. Navrhovali sme, aby systém ľudí, ktorí platia uhlíkovú daň, odbremenil, podľa vzoru Čechov, dotáciou z environfondu. Neuspeli sme, vyhodili nám to z novely zákona, nepomohlo nič, ani rokovanie, ani prosenie.

Žiadate podobnú pomoc ako pri elektrine?

– Vláda povedala, že ide kompenzovať plyn a elektrinu domácnostiam – ale pozor, to sa týka domácností v rodinných domoch. Na pochopenie – ak máte zmluvu vy, na rodné číslo, s dodávateľom plynu alebo elektriny, tak vás sa to dotkne. Ale ľudia v bytových domoch, centrálne vykurovaných, nemajú zmluvu na teplo, má to spoločenstvo vlastníkov bytov, bytové družstvo, správca a pod. Ide o 761-tisíc domácností, na ktoré sa vláda vykašlala. Čiže 2,4 milióna ľudí neberie vláda do úvahy.

Aké opatrenia by ste si predstavovali?

– Vždy je to administratívne veľmi problematické. Ak vláda povie, že dá 200 – 300 miliónov eur na kompenzáciu cez štátneho obchodníka, spoločnosť OKTE a cez nás, licencované subjekty to príde domácnostiam, alebo tie ceny my o dotáciu, ktorú dostaneme, nenavýšime, to by bolo riešenie. Ale návrh zostal opäť bez úspechu. My vravíme, že zdroje sú, lebo nadvýber DPH je veľký, máme Environmentálny fond – dnes tam môže byť 1,5 mld. eur.

Zdroj: https://www.cas.sk