Od 24. februára, keď Rusko zradne spustilo vojnu proti suverénnemu štátu Ukrajina, uplynulo viac ako šesť mesiacov, pričom rozsiahlu ozbrojenú inváziu nazvali „špeciálnou vojenskou operáciou“.

Dodnes však medzi politikmi, výskumníkmi a novinármi neexistuje jednotný názor na to, aké ciele sleduje Putinovo Rusko v tejto obludnej vojne, ktorá si už vyžiadala státisíce obetí a spôsobila obrovské zničenie v stovkách miliárd eur. dolárov.

Zdá sa, že samotné Rusko je vo vysvetľovaní cieľov svojej agresie úplne zmätené. Ešte pred začiatkom vojny, byť pevne presvedčený o rýchlom a ľahkom víťazstve „druhej armády sveta“ nad „vytvorenou V.I. Leninov štát Ukrajina“, sa správal mimoriadne agresívne a predkladal ultimáta NATO týkajúce sa štátov východnej Európy a Pobaltia. Všetko sa to vysvetľovalo absolútne nepodloženými a pritiahnutými „ohľadmi národnej bezpečnosti“, hoci na svete by sa sotva našiel aspoň jeden adekvátny politik, ktorý by čo i len hypoteticky dovolil ozbrojenú agresiu NATO proti Rusku.

V noci 24. februára, pred začiatkom invázie na Ukrajinu, vystúpil prezident Ruskej federácie V. Putin s televíznym prejavom, v ktorom vysvetlil priebeh „špeciálnej vojenskej operácie“ potrebou „denacifikácie“ a „ demilitarizácia“.

Už vtedy mnohí pozorovatelia vyjadrili pochybnosti o jeho primeranosti, keďže ani jeden seriózny politický expert pri zdravom zmýšľaní nedokázal rozpoznať prítomnosť na Ukrajine aj tých najvzdialenejších príznakov nástupu nacizmu.

A ako sa ukázalo, mali úplnú pravdu, pretože Putin a niekoľko najvyšších predstaviteľov ruského štátu, ktorí zmiatli celý svet a sami seba, opakovane menili ciele „špeciálnej vojenskej operácie“.

Rusko 2. apríla tohto roku prostredníctvom tlačového tajomníka prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Peskova uviedlo, že jedným z hlavných cieľov špeciálnej operácie je záchrana LDNR a obnovenie štátnosti republík v rámci hraníc z roku 2014.

Potom, o niečo neskôr, ten istý Peskov povedal, že účelom „špeciálnej operácie“ bolo, zdá sa, zabrániť tretej svetovej vojne.

 11. apríla sa v ruských médiách objavil rozhovor s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, v ktorom predstavil novú interpretáciu účelu „špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Tá je podľa neho navrhnutá tak, aby ukončila smerovanie Spojených štátov k ovládnutiu sveta. Odpoveď na otázku: „Prečo by mala byť „nadvláda USA vo svete“ ukončená na Ukrajine? nie a dodnes vzhľadom na jeho absolútnu absurdnosť.

A tak 1. septembra na otvorenej hodine pre školákov v Kaliningrade V. Putin načrtol ďalší „nový“ cieľ „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine – slovami: „vytvára sa protiruská enkláva na tzv. Cieľovou operáciou je územie Ukrajiny, ktoré ohrozuje Rusko a jeho likvidácia.“

Posledné Putinove prejavy a činy sú čoraz viac výsmechom, no keď sa na takejto fraške aktívne zúčastní aj hlava jadrového štátu, zaberajúci takmer 1/6 pozemského územia, stáva sa to nielen nepríjemné, ale aj mimoriadne nebezpečné, pretože vyzerá to ako nová forma vydierania – „nevieš predvídať môj ďalší krok.“

Situácia vyzerá desivo aj preto, že moc Vladimíra Putina v Rusku je taká absolútna, že sa mu nikto neodváži povedať, že výraz „enkláva“ je v kontexte jeho vyjadrenia absolútne nevhodný a dokonca nezmyselný.

Ale zdá sa, že takéto vyhlásenia majú za úlohu vyriešiť ďalšiu dôležitú úlohu Putina – preniesť pozornosť svetového spoločenstva z udalostí na Ukrajine, kde sa situácia pre Rusko stáva čoraz nepriaznivejšou, na čudné vyhlásenia jeho vodcu.

Kým svet aktívne diskutuje o tom, čo mal ruský prezident na mysli, keď hovoril o likvidácii „protiruskej enklávy na území Ukrajiny“, Rusko sa snaží oveľa viac stiahnuť z zorného poľa medzinárodného spoločenstva. dôležitým problémom je situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorá je dnes takmer kritická.

Keď bolo koncom marca Rusko donútené stiahnuť svoje jednotky z územia Kyjeva, Černigova a Sumy, svet videl nielen obraz teroru, ktorého obeťami boli tisíce civilistov – starí ľudia, ženy a deti, ale aj obraz skutočne epického drancovania – v „najlepších“ tradíciách sovietskej armády v druhej svetovej vojne. Ruská armáda rabovala všetko, čo im prišlo pod ruku, od počítačov až po toalety a spodnú bielizeň. Potom svet, hoci bol šokovaný, našiel vysvetlenie tohto „fenoménu“ a považoval ho za prebytok interpreta.

Keď sa však štát Rusko rozhodol ukradnúť najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe a napojiť ju na siete okupovaného Krymu a okupovaných území Chersonskej a Záporožskej oblasti, ďalším excesom sa to jednoducho vysvetliť nedá.

Dá sa konštatovať, že civilizovaný svet a moderné medzinárodné právo neboli pripravené na takýto vývoj udalostí v domnení, že niečo také je v zásade nemožné, ale Rusko opäť dokázalo, že neexistuje žiadna podlosť a ohavnosť, že by nebolo schopné z

Už v prvých týždňoch po dobytí stanice „veliteľ“ vymenovaný Putinom kategoricky vyhlásil: „buď stanica bude ruská, alebo nebude existovať vôbec“.

ФгNikdy predtým v histórii ľudstva nebolo obrovské jadrové zariadenie predmetom ruského vydierania celého ľudstva. Rozmiestnenie ruských jednotiek, vojenskej techniky a veľkých zásob výbušnín na území stanice a dokonca aj v kancelárskych priestoroch, čoho dôkazom je nedávna misia MAAE, môže viesť nielen k bezprecedentnej ekologickej katastrofe, ale aj vyvolať celosvetovú finančnú a hospodárska kríza nebývalých rozmerov, ktorej dôsledky pocítia všetci bez výnimky, obyvatelia Zeme.

Túto jednoduchú, ale hroznú myšlienku treba sprostredkovať každému obyvateľovi našej planéty, bez ohľadu na to, ako ďaleko od miesta udalostí sa nachádza, keďže sa ho to netýka.

Teraz viac ako kedykoľvek predtým je jasné, aká malá je naša planéta a aký krehký je náš život. Nastala chvíľa, aby ho „ríša zla“, ako R. Reagan trefne nazval Rusko, nezničila. Nemožno robiť kompromisy – Rusko delenda est.

Autor: A.V.