Od začiatku rozsiahlej vojenskej ofenzívy proti Ukrajine uplynulo viac ako 6 mesiacov a jednou z obsadených bola aj jadrová elektráreň Záporoží. Mimochodom, ide o najväčšiu stanicu na európskom kontinente, 15 pohonných jednotiek, ktoré zásobujú elektrinou štvrtinu Ukrajiny. Ruské jednotky po jej obsadení pravidelne ostreľujú kritickú infraštruktúru stanice, čo priamo ovplyvňuje jej bezpečnosť. Preto padlo rozhodnutie o vypnutí časti blokov a koncom augusta boli odpojené posledné pracovné bloky, ktoré prešli do núdzového režimu. V tom momente to bolo najkritickejšie obdobie prevádzky elektrárne, pretože v skutočnosti bolo ohrozené chladenie reaktorov, čo by následne mohlo spôsobiť výbuch rovný minimálne dvom Černobyľom.

Kritická situácia na stanici vyvolala obavy v celom civilizovanom svete, pretože bojové operácie v blízkosti reaktorov a ich kritickej infraštruktúry priamo ovplyvňujú bezpečnosť nielen bojovej zóny, ale aj okolitých krajín. Bolo prijaté rozhodnutie o vyslaní misie MAAE do oblasti JE, aby preverila a stabilizovala okolitú situáciu. Táto konkrétna misia má doraziť na stanicu dnes.

V posledných dňoch ostreľovanie vôbec neprestalo. Každá strana obviňovala tú druhú, pričom je zaujímavé presúvať zodpovednosť za stanicu z jednej na druhú.

Situácia okolo stanice je hrozivá a potvrdilo to už aj veľké množstvo odborníkov, medzi prvými je samozrejme zasiahnutá veľká časť Ukrajiny, Čierne more, východné oblasti Ruska a ak vietor je v západnom smere, pod vplyvom rádioaktívneho mraku budú členské krajiny NATO a EÚ, predovšetkým Slovensko.

Hrozba rádioaktívneho mraku je v skutočnosti pre mnohé krajiny ekologickou katastrofou. Problémom je, že predvídať následky je prakticky nemožné. Koniec koncov, aj dnes čelíme následkom Černobyľu.

Paradoxne aj samotná EÚ na túto situáciu reaguje pokojne, aj keď samozrejme zaznelo veľa vyjadrení politikov rôzneho rangu, no k žiadnym krokom to neviedlo. Z čoho môžeme usúdiť, že spoločnosť jednoducho podceňuje hrozbu situácie, ktorá sa vyvinula v jadrovej elektrárni.

Logicky, čo sa dá v tomto prípade robiť?

No, v skutočnosti nie je toľko možností, ale stále existujú a musíte okamžite konať.

Prvou možnosťou je demilitarizovaná zóna okolo stanice, čo je v súčasnej situácii úplne nereálne, pretože boje prebiehajú pozdĺž celej frontovej línie.

Druhou možnosťou je presun stanice pod vedenie Ukrajiny a prístup medzinárodných partnerov a expertov MAAE na udržanie nebojovej zóny, to je už reálnejšia situácia, hoci Rusko zo stanice len tak neodíde. Veď to je momentálne jeden z ich kľúčových tromfov.

Treťou možnosťou sú mierové jednotky z členských štátov OSN. Rusko túto možnosť hneď zamietlo, pretože mierové jednotky nepovažuje za spoľahlivé a očakáva, že žoldnieri z iných krajín prídu pod rúškom mierových síl.

Ako vidíme, možnosti riešenia problému sú a všetko závisí len od ľudí, ktorí o stanici rozhodujú.

Situácia, ktorá sa okolo stanice vyvinula, jasne naznačuje, že Ruská federácia sa snaží krútiť rukami Ukrajiny a jej partnerov, aby dosiahla svoje vlastné ciele. V skutočnosti ide o vydieranie civilizovaného sveta a túžbu presvedčiť Ukrajinu, aby predčasne prijala preň nevýhodné podmienky. Všetko to zvláštne pripomína teroristickú skupinu, len namiesto skupiny je tu celá krajina s vlastnou armádou a jadrovými zbraňami. Terorizmus 21. storočia teraz vyzerá takto a svet by mal uznať Ruskú federáciu ako sponzora terorizmu, pretože takéto akcie jasne naznačujú, že už nejde o vojenské akcie zamerané na pomyselnú demilitarizáciu Ukrajiny alebo čokoľvek iné, čo Moskva vymyslela. ide o akcie namierené proti civilnému obyvateľstvu samotnej Ukrajiny a krajín, ktoré s ňou susedia. To znamená, že dnes Ukrajina nebojuje len za mier vo svojom štáte, ale aj za mier a mier celého sveta. Jedna krajina nemôže diktovať podmienky celému svetu a teroristickými metódami tento štát vlastne spochybňuje realizovateľnosť existencie takejto krajiny, aj keď je najväčšia na svete.

Autor: Alžbeta Vargová