Patrí medzi skalné tváre televíznej šou Česko Slovensko má talent. Je v nej vnímaný ako najprísnejší porotca, ale on sám seba za takého nepovažuje.

Okrem toho, že si zgustne na nevydarených číslach súťaže, s kritikou sa ozve aj pri spoločenských témach.

„Vytvorili sme kastu, ktorá môže svojím spôsobom robiť hocičo,“ poznamenal k politike v rozhovore pre Aktuality.sk porotca Jaro SLÁVIK.

Talenty na Jojke budete hodnotiť už v 10 sérii. Stále vás to baví?

Je to najlepšia práca, ktorá existuje. Vidíte všetko v premiére a vidíte moment, ktorý nastane u niektorých adeptov. Že sa im raz podarí prekročiť krok: snívam v detskej izbe a podarilo sa mi na to na veľkom pódiu. To je poeticky povedané – zrodenie.

Ukazuje sa, že v televízii je emócia stále mimoriadne dôležitá. Najmä pre umelcov, ktorí sa živia napríklad kabaretnými vystúpeniami. Tu sa zviditeľnia na takej úrovni, aby ich videli a našli eventoví manažéri veľkých korporátov. Oni neskautujú internet, oni pozerajú telku.

Vyvíja sa trend talentov od prvých rokov?

Mení sa popkultúra a všetko okolo nej. Keď si zoberiete – začali sme pred 12-13 rokmi, vtedy sa bola éra komixových hrdinov v kinách a stále trvá. Ale aj tá sa zmenila. Chcem tým povedať, že napríklad pôvodný Thor na začiatku Avengerov bol seriózny film. Dnes ide o komixové filmy, kde si protagonisti robia srandu aj sami zo seba. To sa deje cez celú popkultúru. Veci sa menia, vyvíjajú, posúvajú. Obmieňajú.

Úplne nám napríklad vymizli speváčky dlhých tónov typu I will always love youuu. Namiesto toho máme – pre mňa sympatický – singer song writers – dievča s gitarou. Pop. V šou to opakovane podporujeme a hovoríme, že takéto niečo by tam malo byť a diváci to chcú, tým aj pomáhame scéne. Aby ľudia vedeli, že má zmysel písať pesničky.

Takže, čo je dnes v Talente v kurze?

Jednoznačne akrobacia nového cirkusu. Je na takej úrovni, že je to neopísateľné. Ako povedal Leonard Cohen: hovoriť o hudbe je ako tancovať o architektúre. Nemôžem vám povedať to, čo uvidíte. Neviem to opísať. Sám som neveril vlastným očiam.

Máme vystúpenie na takej istej úrovni, ale nie toho istého umelca – ako vo finálovom vystúpení tohtoročného amerického Talentu.

Mali sme ária-vystúpenie dvojičiek z Ukrajiny, ktoré popreli absolútne všetko. Podľa mňa Newton vstal z hrobu a primontoval jalbko naspäť. Pretože sme pochopili, že gravitácia neexistuje. Môj favorit je dievča s gitarou.

Sú stále „in“ speváci?

Samozrejme. Ľudia stále radi počúvajú hudbu. V spievaní vlastne potrebujete relatívne najmenej a relatívne najviac. To znamená, že remeslo potrebujete mať zmáknuté, ale stále musíte ísť nacvičovať niekde inde, než doma.

Celkovo sa teraz vraciame k podpore toho ozajstného talentu. Pretože dávame väčší priestor tým talentovanejším a nemáme skratky – ako sme robili v štyroch ročníkoch. Že vidíte umelca v divadelnom zostrihu, potom prestrih a zrazu z ničoho nič je finále.

Prečo ste najprísnejší porotca?

Nemyslím, že som najprísnejší. Stále sa de facto živím manažmentom. Nejako očakávať, že keď manažujem umelca, ktorý presvedčí ľudí, aby si na jeho vystúpenia kúpili lístky a podá dobrý výkon – to sa nedá spraviť, že to odfláknete. Je to o povahe. Prečo je prísny učiteľ či tréner?

Čiže je to ako na maturite. Keď to neviete, tak vás sfúknu. Zdieľate tento názor?

Určite. Je to tak.

Tradične vás vedeli rozhodiť čísla s kúzelníkmi. Stále sa vám nevedia trafiť do vkusu?

Kúzelníci u nás prvé roky prerážali dno kvôli svojmu poňatiu kvality predvedeného. Bola to otázka kvality. Nie môjho vkusu.

Čo by ste odkázali záujemcom – s čím by pred porotu nemali liezť?

Exhibicionizmus je dôležitý pri všetkých pódiových umeniach. Ale bez uvažovania nad svojím výkonom, bez skúšania a bez poctivého prístupu tam netreba ani chodiť. Samotný exhibicionizmus je hlúpy.

Pozorujete rozdiely pri Slovákoch a Čechoch? Dajú sa takto škatuľkovať kastingové talenty?

V Česku je vidieť organizáciu voľnočasových aktivít na úrovni základných a stredných škôl. Majú veľa tanečných súborov či spevokolov. Z takýchto organizácií potom vznikajú hviezdy typu Justin Bieber, Miley Cyrrus, Britney či Christina. Všetci boli obdobne organizovaní. Toto nám na Slovensku chýba. A opäť sme pri vzdelaní…

Vyjadrujete sa, najmä v podcastoch, k spoločenským témam. Dajme jednu aktuálnu. Umelci nedávno iniciovali výzvu ministrovi financií Igorovi Matovičovi, aby odstúpil. Čo si o tom myslíte?

Nepodpísal som to. Nevedel som totiž, že to existuje. Ale ide o ľudí najmä okolo Slovenského národného divadla. Čo sa týka politiky, politici sa nekomentujú. Politici sa kontrolujú. Myslím si, že sú tu na to, aby nám slúžili a my sme dokázali po Nežnej revolúcii spraviť z politikov celebrity, ktoré sú nedoknuteľné.

Vytvorili sme kastu, ktorá môže svojím spôsobom robiť hocičo. Dostali sme sa na úroveň, že máme vo vrcholovej politike plagiátorov, ktorí ani len nemajú vzdelanie. Máme tam ľudí, ktorí majú pochybné podnikateľské pozadie – až nekonečno nemanželských detí. Práve títo ľudia zastávajú nejaké konzervatívne a prorodinné postoje. Absurdné, absurdné, absurdné.

Toto sme si spravili, že sme si politikov nekontrolovali. Pri prvej príležitosti, keď niekto povie, že nevie, alebo že nemá vlastné peniaze sa spravuje ich jeho manželka.

Že mama politika dokáže Felíciou najazdiť 200-tisíc kilometrov po Slovensku. Že stratí svoje účtovníctvo na povale. V tej chvíli má byť vylúčený z politického sektora. Spoločnosť sa mala zomknúť a takéhoto politika vylúčiť. Nemá tam čo robiť, lebo to nie je dôveryhodný človek. Toto je následok toho, čo sme zmeškali, pred 10-20 rokmi.

Popri vašej profesii si teda slovenskú politiku dosť intenzívne všímate.

Áno. Zaujímajú veci.

Až sa pri vás natíska otázka: Uživili by sa politici po Česko Slovensko má talent?

Neuživili by sa. Vyleteli by. Možno Romana (poslankyňa Tabak, pozn.) pinká tenis (Smiech…).

Potom je tu ešte vám dobre známy účastník kastingov Jozef Patrovič. Nepatrí už vlastne so svojím „talentom“ do šoubiznisu? Roky robí v podstate šou, hoci talent to nie je.

Patrovič? Vidíte, v dnešnej dobe je všetko možné.

Zdroj: https://www.aktuality.sk