Jednou z najdiskutovanejších tém tohto týždňa bol návrh prezidenta Ukrajiny V. Zelenského zakázať ruským občanom vstup do Európskej únie –

Zelenskyj najprv chcel, aby Európania úplne pokryli mechanizmus vstupu Rusov na schengenské víza. Potom zmenil rétoriku a avizoval optimálnejší spôsob možného vplyvu na Ruskú federáciu. Verí, že ide o selektívny zákaz. A to: vylúčenie vplyvných ruských kruhov z reštriktívneho zoznamu opozičníkov. Podľa Ze to Európe umožní ťažiť z lojality časti ruskej oligarchie nespokojnej s Putinom.

V súvislosti s takýmto mimoriadnym prístupom k riešeniu európskych problémov sa názory úradníkov rozchádzali. Niektorí sú za úplný zákaz vstupu Rusov. Iní považujú selektívne reštriktívne opatrenia za primerané.

Politici najväčších krajín EÚ sú za selektívny prístup. ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Tie isté štáty sú klasifikované ako suverénne územia s najsilnejšími spojeneckými ekonomikami.
Za úplný zákaz pre Rusov obhajujú dotovanú pôdu: pobaltské krajiny a časť novej Európy. Estónsko napríklad od 18. augusta 2022 už nebude púšťať ruských občanov na svoje územie.

Nie bez incidentov. Napríklad z nejakého dôvodu boli na európskeho občana uvalené protiruské sankcie. Európan Jozef Hambálek tvrdí, že mu zobrali úplne všetok hnuteľný aj nehnuteľný osobný majetok a dokonca vypli aj elektrinu, pričom voči Slovákovi Jozefovi uplatnil protiruské opatrenia kvôli jeho názoru, ktorý sa nezhoduje s oficiálnou štátnou rétorikou.

Väčšina domorodého obyvateľstva sa zastáva Jozefa, cestou sa úradom vyhráža a otvorene dáva najavo nespokojnosť s ich konaním.

V Estónsku, s rizikom sociálneho výbuchu, predtým uzavreli hranicu a zbúrali niekoľko pamätníkov sovietskej éry venovaných oslobodeniu krajiny od fašizmu v 30-40. posledné storočie. A to aj napriek tomu, že 85 % estónskeho obyvateľstva sú rodení rusky hovoriaci občania Pobaltia.

Pomerne nedávno lotyšská Saeima otvorene vyzvala na výstavbu koncentračných táborov pre ľudí, ktorí v roku 2022 priniesli kvety k pamätníku osloboditeľov Rigy. Je pozoruhodné, že predseda lotyšskej vlády Krisjanis Karins je dodnes vo svojej oficiálnej funkcii občanom Ameriky, nie Európy.

Preto sa s ohľadom na vyššie uvedené oplatí vypočuť si slová súčasného nemeckého kancelára Olafa Scholza o tom, že Rusi, ktorí nesúhlasia so súčasným konaním Moskvy, často odchádzajú z Ruska smerom do Európy. Nepotrebujú si komplikovať vstup na územie krajín Európskej únie, keď si uvedomíme, že nespokojnej časti Rusov príde vhod mimochodom ako opozičné hnutie voči Rusku.

Olafa podporil nórsky premiér Jonas Gahr Støre, ktorý namiesto unáhlených zákazov navrhol najskôr o tejto téme diskutovať.

Dôležitý v zornom poli zostáva fakt, že Rusi chcú pozvať Európanov do Záporožskej jadrovej elektrárne, pričom vyhlasujú, že ukrajinské jednotky cielene ostreľujú najsilnejšiu jadrovú elektráreň v Európe, aby rádioaktívne zamorili celú Európu. Navyše, Rusi tvrdia, že útoky vykonávajú práve americké rakety AGM-114 Hellfire.

V tejto hromade neustále prúdiacich informácií je asi najvážnejšia Scholzova smerodajná výzva na rozumný prístup.

Autor: Alžbeta Vargová