Vyrábať parlamentnú krízu len kvôli ústavne čistým predčasným voľbám by bolo nebezpečné.

Včera sme napísali, že Boris Kollár je najšťastnejším členom koalície. Dnes sa musíme pre zmenu venovať aj smutným veciam. A ak má najrozumnejší postoj k vládnej kríze práve Boris Kollár, je to mimoriadne smutné.

Prežívanie namiesto vládnutia

Prijatie ústavného zákona, ktorý umožní Národnej rade skrátiť si volebné obdobie, a následné predčasné voľby sú naozaj lepším riešením ako kŕčovitá snaha vlády dlhodobo vládnuť bez parlamentnej väčšiny.

V tom má Kollár pravdu. Ako pri vlaňajšej vládnej kríze poznamenal ústavný právnik Marián Giba, keď vláde neprechádzajú zákony v parlamente, je to len prežívanie, nie naozajstné vládnutie. Vláda Eduarda Hegera by v takom prípade naozaj mohla iba kúriť a svietiť.

Nič iné by totiž nemala vo svojich rukách. Bola by vydaná na milosť a nemilosť nevyspytateľnému parlamentu. Politikovi, ktorý vo funkcii už len dosluhuje, sa v anglofónnom svete hovorí „chromá kačka“. Vládnutie je založené na súčinnosti zákonodarnej a výkonnej moci. Bez nej by bola chromou kačkou celá vláda.

Mikuláš Dzurinda s menšinovou vládou presadil kľúčové reformy. Vládol takto takmer tri roky a chvíľami sa mohlo zdať, že je to takmer normálne. Aj on však zažil, aké trápenie môže vláde spôsobiť nedostatok poslancov. Opozícia napríklad zablokuje Národnú radu. V septembri 2005 sa nepodarilo otvoriť schôdzu vyše týždňa.

Parlament tak nedokázal ani zvoliť náhradníka za zosnulého poslanca. Pomohli až opoziční poslanci Karol Džupa a Eduard Kolesár, ktorí pred tým vystúpili z HZDS. Ján Slota to okomentoval slovami, že Vladimír Mečiar ich Dzurindovi „predal doslovne jak baranov alebo jak otrokov“.

Nebude to bezbolestné

Ak sa teda Hegerova vláda na menšinové dobrodružstvo podujme, nedá sa vylúčiť, že sa k slovu dostane Ústava. Skrátiť volebné obdobie sa dá aj teraz. Má to však byť výnimočné riešenie výnimočných problémov. Preto to nepôjde bezbolestne. Ústava počíta s predčasnými voľbami len v prípade politickej krízy, ktorá vyvrcholí rozhodnutím prezidenta rozpustiť nefunkčný parlament.

Asi nemusíme pripomínať, že takáto hlboká kríza ešte nikdy nenastala. Žiaden prezident zatiaľ nerozpustil parlament, pretože by nebol viac ako tri mesiace uznášaniaschopný, alebo preto, že by jeho zasadnutie bolo prerušené na viac ako štyri mesiace. Máme to napísané v Ústave iba ako teoretickú možnosť.

O tom, že sa s tým v praxi veľmi neráta, svedčí aj fakt, že prezident v takýchto prípadoch parlament rozpustiť môže, ale nemusí. Podľa ústavných právnikov Vincenta Bujňáka i Radoslava Procházku je najpravdepodobnejším scenárom práve vyše trojmesačná nespôsobilosť parlamentu uznášať sa. Momentálne však popri chromej vláde naozaj nepotrebujeme ešte aj paralyzovaný parlament.

Vyrábať takúto drámu len kvôli ústavne čistým predčasným voľbám by však bolo nebezpečné. Dá sa k ním dopracovať o čosi menej živelne. Práve prijatie ústavného zákona a následne odhlasovanie skrátenia volebného obdobia rovnako ako doteraz už trikrát dáva príležitosť na riadený koniec vlády, ktorý by neohrozil riadny chod ústavných orgánov viac, než je nevyhnutné.

Nedopadne to dobre

Kollár si však za svoj návrh prehnanú chválu nezaslúži. Zrazu mu záleží na predčasných voľbách čím skôr. Jeho poslanec Miloš Svrček však v januári takýto zákon už predložil. Malo to však háčik – navrhoval, aby bolo možné takto skrátiť volebné obdobie len od roku 2024. Tejto vlády by sa teda netýkal. Vraj z dôvodu retroaktivity. Teraz sa jej Sme rodina už neobáva?

Chápeme, že koalícia sa chce predčasným voľbám vyhnúť za každú cenu. Z troch ani jedny nedopadli dobre pre strany, ktoré ich zapríčinili. V roku 1994 padol premiér Mečiar a vládu zostavili opozičné strany. Mohli vládnuť až do roku 1996, no SDĽ nástojila na tom, aby sa predčasné voľby konali v tom istom roku, pretože dúfala, že zvíťazí.

Namiesto toho sa ľavicová koalícia Spoločná voľba pod jej vedením takmer nedostala do parlamentu, HZDS jasne triumfovalo a na štyri roky nastala najtemnejšia doba mečiarizmu. SDKÚ získala v roku 2006 svoj najlepší výsledok, no na zostavenie vlády jej nestačilo ani koketovanie s HZDS a nastala éra Smeru, ktorý prvýkrát vyhral voľby.

O tom, čo sa stalo po voľbách 2012, už písať netreba. Igor Matovič sa na to odvoláva každý deň. Azda len na jednu poznámku – práve predčasné voľby pred desiatimi rokmi zrodili OĽaNO. Matovič sa po nich prvýkrát stal poslancom ako predseda vlastnej strany a do parlamentu s ním zvolili napríklad Štefana Kuffu.

Vôľa skrátiť si volebné obdobie zatiaľ viacerým stranám chýba. Ak si však myslia, že menšinová vláda odvráti zlý výsledok, ktorý by ich po predčasných voľbách nevyhnutne čakal, veľmi sa mýlia. Naťahovaním času iba oddialia nevyhnutné. Zlý výsledok si ich tých pár týždňov počká. A možno bude ešte horší.

Zdroj: https://www.aktuality.sk