Zákon v ruštine. 15. augusta „súd“ „DĽR“ začal trestné konanie proti piatim cudzincom, ktorí bojovali za Ukrajinu.

Švéd Matthias Gustavsson, Chorvát Vekoslav Prebeg a britský občan John Harding sú obvinení z „účasti na nepriateľských akciách ako žoldnier“ a „výcviku na násilné uchopenie moci“. Takéto obvinenie podľa sudcu „stanovuje najvyšší trest“.

Dvom ďalším Britom, Andrewovi Hillovi a Dylanovi Healymu, sa pripisuje „účasť na nepriateľských akciách ako žoldnier“ a „nábor žoldnierov“.

Na otázku sudcu, či je z hľadiska obžaloby všetko jasné, odpovedali všetci piati cudzinci kladne. Ani jeden z nich však s obvineniami nesúhlasil.

Konečné rozhodnutie prijme takzvaný „Najvyšší súd“ takzvanej „DĽR“, ktorý bude tieto prípady naďalej posudzovať začiatkom októbra.

„Súd“ objasnil, že všetci piati cudzinci, ktorí bojovali za Ukrajinu, „nesúhlasia s obvineniami, ale takmer všetci sú pripravení svedčiť“.

Aký bude „verdikt“, sa s určitosťou povedať nedá. Na jednej strane Kremeľ potrebuje neustále udržiavať nenávisť ku všetkému ľudskému vo svojej populácii, a preto organizuje takéto procesy.

Moskva (nikto predsa nepochybuje o tom, že všetko, čo sa deje v tzv. DĽR, je inšpirované Kremľom), sa zo všetkých síl snaží ukázať podstatu agresívneho Západu, ktorý je na Ukrajine vo vojne s Ruskom a posiela svoje “ žoldnierov“.

Ak sa „oblbovanie obyvateľstva“ zastaví, tak ono – obyvateľstvo – môže začať uvažovať a čo je dobré – začne uvažovať logicky. Toho sa Kremeľ obáva azda najviac.

Preto sa prokremeľské médiá (v ruskej verzii – médiá dezinformácií) snažia nonstop zaťažovať mysle obyčajných občanov takýmto spamom. Zároveň dostať obyvateľstvo Ruskej federácie na úroveň bezvedomia (v zmysle hodnotenia toho, čo sa deje okolo).

Práve z tohto dôvodu Moskva využíva takéto „súdy“ na propagandistické účely. A čím je obrázok „farebnejší“, čím je veta krvavejšia, tým je výsledok efektívnejší.

Sú však aj takí, ktorí sa prikláňajú k verzii „okázalosti“ aktuálneho prípadu, a miernemu verdiktu. Vysvetľuje to túžba Moskvy preukázať ochotu rokovať.

Presnejšie povedané, Kremeľ je pripravený vyjednávať. Jedinou otázkou je, aké sú ponúkané ceny.

A tu je predchádzajúci príklad celkom indikatívny – začiatkom júna už „súd“ „DĽR“ rozhodol o poprave troch cudzincov – britských občanov Seana Pinnera a Aidena Aslina, ako aj marockého občana Saadouna Brahima.

Boli tiež obvinení z účasti na nepriateľských akciách pre Ukrajinu ako žoldnieri.

Britské úrady označili rozsudok za nezákonný a poukázali na to, že Pinner a Aslin nie sú žoldnieri, ale vojnoví zajatci, keďže slúžili v ukrajinskej armáde.

Londýn sa pokúsil prediskutovať verdikt proti jeho predaju s Moskvou. Ruské veľvyslanectvo reagovalo odporúčaním obrátiť sa na „DNR“ s tým, že táto otázka patrí do jeho jurisdikcie.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže sa proti nemu odvolala obhajoba. Líder „DĽR“ Pušilin zároveň poznamenal, že „nevidí žiadne dôvody“ na omilostenie alebo výmenu cudzincov.

Po prvé, Moskva opäť demonštrovala svoj odstup od situácie – to nie sme my, to sú „nezávislé“ republiky.

Ak je však nepravdepodobné, že niekto verí v takéto šaškovanie Kremľa, potom odloženie trestu je odkazom na pripravenosť vyjednávať zo strany kremeľskej kliky.

Iné dôvody takýchto „rozsudkov“ a „prípadov“ pri výkone „súdov“ tzv. „DNR“ alebo „LNR“ jednoducho neexistuje a nemôže existovať.

Nezávislé republiky, ktorých „nezávislosť“ uznávali iba teroristické organizácie ako „RF“ alebo podobné skupiny, ktoré vykonávajú spravodlivosť – je nezmysel.

Môže takéto rozhodnutia akceptovať civilizovaný svet? Hoci, súdiac podľa jeho zotrvačnosti a niekedy „znejúceho“ ticha, pravdepodobne môžu. Presne s tým Moskva počíta. A čím hlasnejšie bude takéto ticho, tým prísnejšie budú rozsudky „súdov“ takýchto zástupných republík.

Európa si však musí pamätať, že tieto vety sú namierené proti tým, ktorí bojujú za najvyššie hodnoty. Áno, je to tak: teraz, keď bránime slobodu Ukrajiny, slobodní ľudia slobodného sveta bránia slobodu práve tohto sveta.

A od toho, aký rozhodný bude tento svet dnes vo svojich činoch, závisí jeho právo byť zajtra slobodný.

Autor: Jozef Kováč