OĽaNO do rokovaní o budúcnosti koalície nejde v dobrej viere.

Obyčajným ľuďom chýba veľa vecí – napríklad predpoklady na riadenie štátu. No jedno im uprieť nemožno: zmysel pre humor. Po tom, ako predsedníctvo a poslanecký klub odhlasovali, že Igor Matovič zostane ministrom financií, oznámili, že stretnutie predstaviteľov štyroch vládnych strán bude mať názov „Zodpovednosť za Slovensko“.

Hra o verejnú mienku

Matovič má zodpovednosť nadovšetko rád. Teda presnejšie, rád o nej hovorí a ešte radšej k nej vyzýva iných. Tlačovku, na ktorej ako premiér oznamoval opatrné uvoľnenie pandemických opatrení, nazval Sloboda je zodpovednosť. Celoplošné testovanie na Covid-19 sa volalo operácia Spoločná zodpovednosť. Vrcholnou politickou operáciou OĽaNO je však až Zodpovednosť za Slovensko.

Nič nie je zodpovednejšie, ako zabetónovať vo funkcii človeka, ktorý bráni riešeniu koaličnej krízy, a potom apelovať na zodpovednosť. Azda len dať pomenovanie neverejným politickým rokovaniam.

To nie je tlačovka ani spoločenská udalosť. Nemajú prečo mať názov. Verejnosť by dokonca ani nemusela vedieť, že sa konajú. Prílišná transparentnosť v tomto prípade škodí.

To, že OĽaNO navyše zvolilo sugestívny názov, naznačuje, že do rokovaní nejde v dobrej viere. Mohlo by to vyzerať, že chce ovplyvniť verejnosť a vytvoriť tlak na SaS, aby ustúpila. No pravdepodobnejšie je, že už sa nehrá o zachovanie štvorkoalície.

Ide iba o to, kto za jej nevyhnutný rozpad ponesie vinu v optike verejnej mienky. Tomu nasvedčujú aj výroky ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý šíri, že Richard Sulík to robí preto, lebo ho politika nebaví a chce z nej odísť na svoj ranč do Austrálie.

Arogantné rozhodnutie

Vecne sú argumenty OĽaNO, samozrejme, úplne nezmyselné. Obyčajní ľudia tvrdia, že Matovič vyhral voľby, dostal mandát na zostavenie koalície na volebné obdobie a je predsedom strany s najvyšším počtom poslancov v parlamente. To sedí, lenže zároveň to nijako nesúvisí s tým, či je ministrom alebo nie.

Treba sa skôr pýtať na to, akú pridanú hodnotu má Matovičovo pôsobenie pre ministerstvo. Tvrdenia o nižšom schodku a lepšom výbere daní mu post neobhája. Je to skôr zásluha úradníckeho a expertného aparátu na ministerstve.

OĽaNO by isto dokázalo vybrať schopného nominanta, ktorý by mal Matovičove výsledky, no na rozdiel od neho by z ministerstva nevyháňal schopných ľudí, neoberal by rezort o rešpekt a nesplošťoval by debatu o verejných financiách na ideologické spory o rodinách a krčahoch vody.

Nemenne rozhodnúť, že Matovič zostane na poste ministra je navyše arogantné. O tom, či bude Matovič vo vláde, nerozhoduje predsedníctvo ani poslanecký klub OĽaNO, ale premiér. V situácii, keď je ním Eduard Heger, je to zanedbateľný rozdiel, no Obyčajní ľudia by sa mohli aspoň tváriť, že existujú aj dôležitejšie veci ako rozhodnutia Igora Matoviča.

Riešenie rébusu

Minister Naď síce môže tvrdiť, že v hnutí panuje vnútrostranícka demokracia, ale sotva niekto uverí, že v takejto zásadnej otázke by predsedníctvo mohlo mať iný názor ako predseda.

Šanca, že v rámci operácie Zodpovednosť za Slovensko sa Sulík a Matovič dohodnú na spoločnom odchode, zrejme už neexistuje. Strany by sa tak mohli aspoň zodpovedne dohodnúť na predčasných voľbách.

Model, že vláda bude do parlamentu posielať zákony a dúfať, že jej prejdú, je neudržateľný. Žiaden zodpovedný premiér by neriskoval predkladať do Národnej rady zákony, ktorých finálnu podobu by nemohol garantovať, lebo by ich na svoj obraz upravili poslanci a o tom či prejdú, by rozhodovali účelové koalície. No dobre, Heger to možno skúsi.

Celý rébus tak možno rozrieši Sme rodina. Hnutie sa už vyjadrilo, že jediná možnosť, ako zotrvať v tejto koalícii, je štvorkoalícia. Ak to Boris Kollár myslí vážne, vyzerá to teda, že OĽaNO udrží Matoviča vo vláde, no v koalícii zostane iba samo.

Zdroj: https://www.aktuality.sk