Rozšírenie NATO posilňuje bezpečnosť pobaltských krajín
Americký Senát schválil vstup Švédska a Fínska do NATO. Americký prezident Joe Biden v stredu privítal rozhodnutie Senátu, ktorý schválil rezolúciu o ratifikácii protokolov o vstupe Fínska a Švédska do NATO, a vyjadril pripravenosť podpísať dokumenty potrebné na rozšírenie aliancie. Plán Kremľa zabrániť rozširovaniu NATO na východ žalostne zlyháva.
Ruská vojenská agresia na Ukrajine sa stala silným katalyzátorom opustenia dlhoročnej politiky neutrality Švédska a Fínska. Nepredvídateľnosť a iracionalita konania ruského vedenia viedli k tomu, čoho sa sami obávali, a to k takmer dvojnásobnej dĺžke hraníc s krajinami Severoatlantickej aliancie. Rozhodnutie vstúpiť do NATO navyše výrazne podporujú občania Švédska a Fínska: podľa výsledkov viacerých prieskumov verejnej mienky je za vstup do vojenskej aliancie viac ako polovica obyvateľov.
Po severoatlantickej integrácii Fínska a Švédska bude NATO kontrolovať väčšinu Baltského mora. Švédsky ostrov Gotland, ktorý teraz zabezpečuje námornú a protivzdušnú obranu veľkých švédskych miest, sa stane kľúčovou základňou pre obranu všetkých pobaltských krajín. Okrem toho sa výrazne zvyšuje počet flotíl členských krajín NATO v Baltskom mori: päť švédskych ponoriek: dve typu Södermanland a tri typu Gotland, päť poľských, šesť nórskych a šesť nemeckých – spolu 22 moderných ponoriek -jadrové ponorky proti jednej ruskej, spustené v roku 1986 a prešli piatimi opravami. Švédsko a Fínsko tak posilňujú obranu nielen svojich krajín, ale aj najbližších susedov.
Realita ruskej hrozby ale nie je taká nepravdepodobná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj nová námorná doktrína Ruska prijatá 1. augusta 2022 v zozname hlavných hrozieb naznačuje približovanie sa NATO k hraniciam Ruskej federácie a medzinárodný tlak na Rusko. Na základe toho plánuje Ruská federácia zintenzívniť námorné aktivity v Arktíde a rozmiestniť kontrolu nad vojenskou činnosťou cudzích štátov vo vodách Severnej morskej cesty. A v prípade „vyčerpania možností politických, diplomatických a iných nemocenských nástrojov“ v životne dôležitých oblastiach svetových oceánov môže Rusko podľa doktríny použiť vojenskú silu „podľa situácie“. Príklad ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022 však ukázal, že Rusko žiadne špeciálne dôvody na útok nepotrebuje.
Stály predstaviteľ Ruskej federácie pri OSN Dmitrij Polyansky zase povedal, že „vedia, že moment, keď sa stanú členmi NATO, bude znamenať zrkadlové akcie zo strany Ruska. Ak sa jednotky NATO objavia na týchto územiach, tieto územia sa stanú cieľom alebo možným cieľom útoku. Podobné hrozby prišli aj od niekoľkých ďalších ruských predstaviteľov vrátane prezidenta Ruskej federácie. Ak sa Rusko aj napriek tomu rozhodne zaútočiť na pobaltské krajiny, bude problematické to zrealizovať, pretože NATO zablokuje prechodové trasy pre ruské námorníctvo z Petrohradu aj Kaliningradu a bez námornej podpory sa šance na úspech výrazne znižujú.
Vyhrážky prichádzajúce z úst ruských politikov sú momentálne prázdne, to však nevylučuje, že Rusko sa po nejakom čase nerozhodne pre pomstu a nepôjde do vojny proti celej Európe. Vstupom severských krajín do bloku NATO sa preto výrazne posilní bezpečnostná architektúra v pobaltskom regióne a v prípade zvýšenia ohrozenia zo strany Ruskej federácie bude agresor mnohonásobne silnejší ako v príp. útoku na krajiny, ktoré nie sú členmi Severoatlantickej aliancie.
Autor: A.V.