Momentálne to vyzerá tak, že koalícia OĽaNO a SaS je odpísaná v akejkoľvek podobe.

Sloboda a Solidarita dnes oznámila, že zostavila trojčlenný tím na vyjednávanie o novej koaličnej zmluve. To sa zatiaľ zdá byť rovnako zbytočné ako kúpiť si vývrtku, keď najradšej pijete pivo z plechovky. Momentálne to totiž vyzerá tak, že koalícia OĽaNO a SaS je odpísaná v akejkoľvek podobe a vyjednávací tím nebude mať o čom rokovať.

Koalícia ako švédsky stôl

Treba priznať, že prestup Juraja Krúpu nie je práve gestom dobrej vôle. Chápeme, že SaS je pre neho naozaj logickou voľbou, ale takto sa to nerobí. Nedá sa v jeden deň odísť zo strany pre hodnotové dôvody a nesúhlas so spoluprácou s „extrémistami a kriminálnikmi“ a na druhý deň ísť robiť tímlídra pre obranu k najväčšiemu politickému rivalovi.

Najmä keď Richard Sulík priznal, že s Krúpom rokoval už dlhšie a sám ho oslovil. Okamžitým prezlečením trička spochybnil Krúpa kredit, ktorý získal svojim postojom pri prelamovaní veta prezidentky a zároveň uľahčil prácu bývalým kolegom z OĽaNO, ktorí ho budú chcieť spochybniť. I tie najmorálnejšie príčiny teraz vyzerajú ako zámienka a obojstranne výhodný politický kalkul.

Nepatrí sa robiť si z koaličných partnerov švédsky stôl a vyberať si ich poslancov podľa chuti. SaS už takto rozšírila svoj poslanecký klub oproti volebnému výsledku o viac ako polovicu. Čo príde ďalej? Ohlási Boris Kollár ďalšie posily, aby SaS pre istotu prečíslil? A čo je to za stranu odborníkov, ktorá musí hľadať experta na obranu akurát v OĽaNO?

Odpoveď, samozrejme, poznáme: SaS sa posilnila a oslabila plány Igora Matoviča na menšinovú vládu. No ak jej naozaj ide o zachovanie koalície, podobnými schválnosťami tomu nepomáha. Premiérovi Eduardovi Hegerovi, ktorý už hovorí o straníckom egoizme, tým nahrali na smeč. V očiach verejnosti si Sulík asi tiež nepolepší. Otázka teda znie, čo si od tejto vládnej krízy sľubuje.

Opravári zo SaS

Podľa poslankyne Jany Bittó Cigánikovej bude mať opozičná SaS silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, pretože Matovič ju už nebude môcť vydierať peniazmi. Ak však Cigániková voličom pripomína, že súčasné slabé postavenie SaS v koalícii je výsledkom volieb, tak Matovičovo vydieranie je potom dôsledkom rozhodnutia SaS.

Keby strana nebola vlani pristala na kompromis, ktorého výsledkom bol Matovič ako minister financií, nemusela by to teraz riešiť. Sulík len začiatkom februára označil predsedu OĽaNO za extrémne pomstychtivého, no koncom marca už predpokladal, že bude dobrým ministrom financií. To, ako sa bude v novej funkcii správať, sa ukázalo rýchlo.

Už v máji sa Sulík sťažoval, že ministerstvo financií neuvoľnilo peniaze na dotácie pre nájmy pre športovcov a kreatívny priemysel. V lete zas Matovič odmietal poskytnúť peniaze na očkovaciu kampaň vlastnému ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému. SaS tak nedopláca na svojich šesť percent z volieb, ale na to, že problém Matoviča nevyriešila už skôr.

Predstava, že SaS bude z opozície opravovať zlé vládne návrhy, sa navyše môže ukázať ako mylná. To, že Sulíkova strana bude môcť takýmto spôsobom využiť nestabilitu menšinovej vlády, je pravda. Parlament však nemá byť hlavným tvorcom zákonov. Tie najdôležitejšie predkladá vláda. Vládnu politiku SaS bez vlastných ministrov nebude môcť tvoriť, iba korigovať. Aj to sa jej nemusí podariť vždy. A ak áno, mohol by to byť nebezpečný precedens.

Nebezpečný precedens

Keď bude zákony opravovať SaS, podobné chúťky môžu dostať aj strany či poslanci, ktorí nebudú až takí rozumní, ako sa sama vidí SaS. A nemusí ísť rovno o sprísnenie interrupcií či rôzne extrémistické návrhy. Stačí si spomenúť na novelu exposlanca ĽSNS Jozefa Šimka, ktorá prešla pomocou hlasov Sme rodina a s pasívnou podporou časti Obyčajných ľudí. Bola však taká nekvalitná, že ju prezidentka musela vetovať.

Poslanecké opravy na poslednú chvíľu kvalite zákonov väčšinou vôbec neprospievajú. A to ani tie saskárske. Poslanec Radovan Kazda nedávno predložil 60 pozmeňujúcich návrhov k zákonu o energetike. Bola medzi nimi aj zmena, ktorá môže pomôcť veľkým odberateľom plynu na úkor menších.

Na konci funkčného obdobia Petra Pellegriniho sme sa presvedčili, že ak je vláda slabá, iniciatívu preberá Národná rada. Premiér vtedy na vlastnej koži zistil, akou komplikáciou je aktívny poslanec, ktorý sa vyslobodil z okov programového vyhlásenia vlády, a nebojí sa použiť svoju zákonodarnú iniciatívu.

Slovensko je síce parlamentnou republikou, no pri tom, kto všetko v parlamente sedí, by sme sa takéhoto scenára mali skôr obávať. A SaS, ktorá chcela z parlamentu opravovať chyby vlády, bude prekvapená, ako sa to mohlo tak pokaziť.

Zdroj: https://www.aktuality.sk