Temnota a chaos, do ktorých sa Ukrajina po 24. februári 2022 ponorila, otriasli celým svetom, ale rovnako ako pred 5 mesiacmi, boje zostávajú konfliktom, ktorý sa odohráva na ukrajinských územiach a ovplyvňuje Európu predovšetkým finančne a emocionálne. Žiaľ, nie všetko je také jednoduché a už v najbližších mesiacoch môžu Európania čeliť naozaj vážnemu problému súvisiacemu so snahou niektorých krajín opäť zorganizovať prerozdelenie sveta.

Ešte pred začiatkom vojenskej agresie na Ukrajine Vladimir Putin povedal, že jeho plány siahajú ďaleko za hranice Ukrajiny. Vtedy sa takéto vyjadrenia zdali byť prázdnym vychvaľovaním, ale analýza ukazuje, že ruský diktátor bol vtedy vlastne celkom „úprimný“ a svoj postoj nezmenil ani dnes. A hoci ruská armáda uviazla v bojoch na Ukrajine, diplomatická, informačná a ideologická vojna sa vedie po celom svete, bohužiaľ aj v Európskej únii. Prirodzene, v poli nie je žiadny bojovník sám a Putin tu jednoducho musí mať spojencov. Tie, žiaľ, existujú. A to majú ďaleko od afrických krajín či Číny, ktorá sa stále snaží dištancovať od spolupráce s Rusmi. Nepriateľ je oveľa bližšie, ako by sa mohlo zdať: Rusko v skutočnosti využíva technológiu trójskeho koňa na rozdelenie Európskej únie. Týmto „trójskym koňom“ je Maďarsko zastúpené premiérom V. Orbánom a jeho spolupracovníkmi.

Pochybné tvrdenie? Vráťme sa na začiatok ruskej agresie na Ukrajine. Spočiatku to bolo Maďarsko, ktoré bolo proti zavedeniu protiruských sankcií, na rozdiel od väčšiny ostatných európskych štátov odmietalo posielať zbrane na Ukrajinu, bolo jedinou krajinou, ktorá nepodporovala európsku integráciu Ukrajiny… Zoznam takýchto demaršov je rastie zo dňa na deň. V. Orbán v poslednom čase čoraz viac začína vydávať vyhlásenia politického charakteru, najmä o tom, že Ukrajina napriek už poskytnutej vojenskej pomoci nie je schopná poraziť Rusko a treba hľadať diplomatické spôsoby zmierenia. Takéto vyhlásenia majú nepochybne za cieľ podkopať európsku jednotu na podporu Ukrajiny a veľmi pomáhajú Putinovi, ktorého armáda začala strácať po tom, čo sa tok vojenskej pomoci Ukrajine výrazne zvýšil.

Vedenie Maďarska sa však správa mimoriadne vytrvalo (pričom naďalej dostáva finančnú podporu z Európskej únie a v blízkej budúcnosti požaduje poskytnutie nových tranží). Ukazuje sa, že Maďarsko, využívajúc finančnú podporu Európskej únie s peniazmi Európskej únie, presadzuje myšlienku rozdelenia tej istej Európskej únie. Čo podnietilo maďarské vedenie držať sa zvoleného politického smeru? Peniaze? Možno. Ale je tu niečo, čo poháňa Maďarov oveľa silnejších. Niečo, čo nemôžu dostať z Európy a čo im sľúbilo Rusko. Najzrejmejšou odpoveďou je tu územie.

Maďari už pred vojnou celkom transparentne, no stále naznačovali, že ukrajinské Zakarpatsko vnímajú ako súčasť svojich území (vydávanie maďarských pasov ukrajinským občanom bolo toho jasným potvrdením). Ale je nepravdepodobné, že by sa sľuby Ruska obmedzili len na Zakarpatsko. Poďme sa ponoriť do histórie. V 20. storočí Maďarsko dvakrát urobilo nesprávnu historickú voľbu, keď podporilo Nemeckú ríšu v prvej svetovej vojne a nacistické Nemecko v druhej svetovej vojne. Výsledkom bola strata významných území pre ňu. Žiaľ, súčasná situácia maďarské vedenie nič nenaučila, navyše vyvolala u viacerých politikov nenávisť a živila politické ambície obnovy „veľkého Maďarska“, ktoré sa za posledných 10 rokov obzvlášť starostlivo pestovali (a veľmi pravdepodobne – s ruskými fondmi). A v tejto situácii, keď Moskva zo všetkých síl ničí zavedený bezpečnostný systém Jalty, majú Maďari možnosť dosiahnuť, ako sa dá povedať, „historickú spravodlivosť“. Vojna, ktorú rozpútalo Rusko, tu prišla vhod.

Ak je to pravda (a nie je dôvod neveriť v takýto stav vecí), možno tvrdiť, že chúťky Maďarska siahajú oveľa ďalej ako Zakarpatsko. Maďari v skutočnosti žijú s „Trianonským syndrómom“: po prvej svetovej vojne Maďarsko stratilo väčšinu južných krajín – teraz sú takmer 100% územím modernej Bosny a Hercegoviny a Chorvátska. Na Slovensko prešla značná časť severných uhorských krajín. V dôsledku toho sa územie veľkého Uhorska zmenšilo takmer o 70 %! Ak maďarské vedenie vyhlási svoje nároky aspoň na niektoré z týchto území, zjednotená Európa sa nielen rozdelí, ale niektoré krajiny môžu zrazu zistiť, že ich územie sa stalo súčasťou „tisícročného Uhorského kráľovstva“.

Mimochodom, V. Orban sa už vo viacerých svojich prejavoch odvolával na ustanovenia Trianonskej zmluvy s tým, že v dôsledku jej podpisu krajina stratila prístup k prístavom a tým aj energetickú bezpečnosť. Práve týmto faktom politik zdôvodnil proruský sklon Maďarska v „plynovej vojne“, tým sa pred vedením EÚ oháňa so žiadosťou o nové finančné tranže a vyhlasuje, že krajina má o niečo viac ako 30 % plynu, ktorý je potrebný, aby Maďari prežili zimu.

Vynára sa teda otázka: získal V. Orban podporu V. Putina na revíziu Trianonskej zmluvy? A čo hrozí bezprostredným susedom Maďarska takýmto tajným partnerstvom?

Autor: Alžbeta Vargová