Svedectvo ukrajinského novinára vo fotografii na Bratislavskom hrade.

Slovenské národné múzeum v spolupráci s Múzeom dejín Ukrajiny počas druhej svetovej vojny v stredu slávnostne otvorilo novú fotografickú výstavu

Pozeraj sa! Mariupoľ! Svedectvo humanitárnej katastrofy vo fotografii ukrajinského novinára Viačeslava Tverdochliba podáva pravdivý obraz o situácii počas bombardovania strategického prístavu v Azovskom mori vojskami Ruskej federácie.

Výstava bude pre verejnosť prístupná bezplatne v SNM – Historickom múzeu vo výstavnom priestore pod Čestným nádvorím Bratislavského hradu od 28. júla do 31. decembra 2022.

Ukrajinské mesto Mariupoľ – Mesto-mučeník, Mesto-pevnosť, Mesto-hrdina – je dnes skloňované nielen politikmi, ale aj miliónmi obyčajných ľudí na celom svete. Ako symbol húževnatého odporu v podmienkach ustavičného bombardovania a ostreľovania zo strany Ruska sa stalo obrazom hlbokej ľudskej tragédie.

Na začiatku ruskej agresie v roku 2014 sa Mariupoľ vďaka svojmu strategickému významu ukázal ako jedno z kľúčových miest v rusko-ukrajinskej vojne. Počas dvoch mesiacov, od 13. apríla do 13. júna 2014, bolo mesto pod kontrolou proruských separatistov.

Aj po oslobodení zostávalo zraniteľné voči teroristickým útokom, z ktorých najväčší sa udial 24. januára 2015. Nakoniec, napriek všetkým skúškam, sa Mariupoľ stal symbolom obnovenej Doneckej oblasti.

Po opätovnom vpáde ruských vojsk 24. februára 2022 je ho možné porovnávať s poľskou Varšavou 1944, nemeckými Drážďanmi 1945 a sýrskym Aleppom 2016. Prosperujúce mestské časti Rusi premenili na súvislé ruiny, cieľavedome ničiac meter za metrom, budovu za budovou.

V tomto neobývateľnom meste ostávajú zablokovaní Mariupoľčania a prosia svet o pomoc.

Návštevníka výstavy na Bratislavskom hrade sprevádzajú autentické obrazy zničenej pôrodnice, divadla, univerzity, hlavnej tepny mesta so symbolickým názvom Prospekt mieru, spálenej zeme po leteckých zásahoch s budovou bez okien a stromami, ktoré útok skosil ako trávu.

Vidí tiež zbombardované detské oddelenie nemocnice, námestie pred Mariupoľským divadlom s nápisom „Deti“ len niekoľko hodín po leteckom útoku, keď pod troskami zahynulo viac ako 300 obyvateľov, šokujúce fotografie hrobov v centre mesta tam, kde ľudí zastihla smrť, lebo odvážať a pochovávať ich na cintorínoch nie je vo vojne možné.

S ostatnými snímkami v kontraste stojí usmiaty snehuliak, ktorého v čase medzi leteckými útokmi postavilo dievčatko, kým jeho mama stála v rade na potraviny.

„Ukázať otrasné svedectvo nezmyselnej agresie ruskej armády z Mariupoľa formou výstavy v Slovenskom národnom múzeu v čase, keď sú už ľudia zahltení množstvom negatívnych správ, nie je samoúčelné. Je mementom a obrazom hrôz, prekvapivo možných, aj v Európe 21. storočia,“ informoval Branislav Panis, generálny riaditeľ SNM.

Autor fotografií Viačeslav Tverdochlib – obyvateľ Mariupoľa, pracoval v meste ako miestny reportér a pripravoval správy o Mariupole pre jednu z najväčších spravodajských služieb ukrajinskej televízie TSN.

Počas obliehania ruskou armádou býval a ukrýval sa v pivniciach. Život v meste počas delostreleckých a leteckých útokov fotografoval na mobil. Na jeho snímkach je zachytená devastácia mesta a boj o prežite obyčajných ľudí. Ako jeden z mála fotografoval 16. marca zbombardovanú Mariupoľské divadlo, kde sa ukrývali stovky civilistov.

Ruské lietadlá zhodili na budovu dve 500 kilogramov bomby a podľa výskumu agentúry Associated Press bol približný počet mŕtvych až 600. Viačeslav Tverdochlib spomína, ako tam hneď po útoku bežal a krikom zvolával ľudí, no odpoveďou mu bolo len ticho.

Posledná fotografia výstavy je z 22. marca. Potom, ako Viačeslav Tverdochlib strávil v Mariupole 23 dní, obliehané mesto opustil. Odišiel pešo, vedomý si rizika, ale zároveň aj nebezpečenstva, ktoré mu hrozilo v mieste, kde sa situácia zo dňa na deň zhoršovala. Popri tom premýšľal, ako fotografované snímky skryť. Vedel, že ak Rusi nájdu jeho SD kartu, hrozí mu istá smrť.

Preto ju ukryl do obalu na sladkosti, čím toto dôležité svedectvo uchránil pre zvyšok sveta. Fotografie Viačeslava Tverdochliba boli doposiaľ prezentované formou výstav v Turecku v Ankare a Alanyi a v poľskom meste Gdansk.

Zdroj: https://www.aktuality.sk