PS môže limitovať ich otvorené hlásenie sa k liberalizmu. Silnú podporu majú v Bratislavskom kraji, takmer žiadnu v tom Nitrianskom.

Pred parlamentnými voľbami 2020 vystupovali spoločne so stranou Spolu ako premiérska koalícia. Z účasti vo vláde však napokon nebolo nič. Predvolebná koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu sa nedokázala dostať ani len do Národnej rady.

Po volebnom sklamaní sa cesty dvojice strán rozišli. Obe absolvovali výmeny vedenia a pokusy o reštart. Podľa aktuálnych meraní sa zdá, že Progresívnemu Slovensku sa to podarilo výrazne lepšie než jeho súpútnikovi Spolu, ktoré sa už často nezmestí ani na koniec rebríčka s preferenciami.

Predbehli OĽaNO, na SaS nedosiahli

Z progresívcov je dnes po viac ako dvoch rokoch od volieb preferenčne stredne silný subjekt s novým vedením, ktoré má vyššie ambície ako predchodcovia. Problémom však môžu byť práve hodnoty, na ktorých hnutie vzniklo, domnieva sa odborník.

Posledný prieskum agentúry AKO pre TV Joj z minulého týždňa neskončil pre PS najhoršie – namerali mu takmer 10 percent. To je o tri percentné body viac ako získala koalícia PS-Spolu vo voľbách a jeden z ich najlepších výsledkov od volieb. Držia sa dokonca aj nad OĽaNO, no na SaS – ich najväčšieho rivala – to zatiaľ nestačí. Stúpajúcu tendenciu má podpora aj v o čosi skeptickejších meraniach agentúry Focus.

„Na mimoparlamentné hnutie to je celkom slušná podpora, no nechceme sa s tým uspokojiť a pracujeme ďalej na ponuke alternatívy voči súčasnej vládnej koalícii aj parlamentnej opozícii,” odpovedá predseda hnutia Michal Šimečka na otázku, ako vníma súčasné výsledky progresívcov. O tom, kde by rád PS videl, hovoriť odmietol. Ako skonštatoval, „sebavedomé vyhlásenia sme si už minuli v predchádzajúcich voľbách”.

Michal Truban, ktorý stál na čele hnutia pred parlamentnými voľbami 2020 svojho času odhadol, že PS by mohlo mať aj 20 percent. Napokon z toho nebolo ani sedem.

Získali poslanca aj influencera

Tomu sa chcú progresívci tentoraz vyhnúť hneď niekoľkými krokmi. Na zvýšenie svojej viditeľnosti hnutie od volieb urobilo dve zásadnejšie akvizície – do svojich radov prijalo odídenca zo Za ľudí a dborníka na zahraničnú politiku Tomáša Valáška a exmoderátora, dnes aktivistu v oblasti životného prostredia Michala Saba.

Obaja hnutiu priniesli čosi, čo im po voľbách chýbalo. Vďaka Valáškovi môže hnutie predkladať v parlamente svoje návrhy. Od apríla 2021, keď začal vystupovať vo farbách progresívcov, predložil 20 návrhov zákonov a noviel. Žiadny z materiálov sa nedostal za prvé čítanie. Chýbajú totiž spojenci, ktorí by poslancove návrhy podporili.

Sabo zas znamená zvýšenie viditeľnosti, najmä medzi mladšími ročníkmi. Na Facebooku a Instagrame ho sledujú desiatky tisíc ľudí. Zároveň potvrdzuje ambíciu hnutia byť lídrom v klimatických témach. Tento cieľ PS podčiarklo aj tým, že k sebe zlákalo europoslanca Spolu Michala Wiezika, ktorý sa dlhodobo venuje životnému prostrediu.

Ďalším tematickým piliérom progresívcov ako liberálneho hnutia sú ľudské práva. Ich politici pravidelne vystupujú na podporu komunity LGBTI a proti sťažovaniu prístupu k interrupciám.

Strana pre mladých?

Celé snaženie PS má dnes suverénne najvyššiu odozvu medzi mladými. Merania agentúry AKO ukázali, že v júli tohto roka sa až pätina voličov do 33 rokov prikláňala práve k progresívcom. V tejto skupine zároveň hnutie zaznamenalo najrazantnejší nárast. Potom však prichádza radikálny prepad. Staršie ročníky majú o politiku PS len veľmi vlažný záujem.

Aj v hnutí si uvedomujú, kde je ich podpora. „Mladí ľudia mali vždy progresívnejšie zmýšľanie, no veríme, že aj vyšším ročníkom záleží na úspešnej budúcnosti našej krajiny, minimálne kvôli svojim deťom a vnukom či vnučkám,” reaguje Šimečka na otázku, či je PS len stranou pre mladých.

S podobným fenoménom sa progresívci stretávajú aj v prípade podpory v jednotlivých krajoch. Výraznú ju majú najmä v tom bratislavskom, hoci porovnateľne sa ich fanúšikovská základňa zväčšila od novembra minulého roka aj v Prešovskom a Košickom kraji.

„Je prirodzené, že Progresívne Slovensko má najväčšiu podporu vo väčších mestách, ktoré sú liberálnejšie a progresívnejšie. V strednodobom horizonte však chceme osloviť aj ľudí z menších miest a obcí, pretože aj oni túžia po fungujúcich a moderných službách štátu, ktoré dokážeme ľuďom v najbližších voľbách ponúknuť,” hovorí Šimečka.

Na nerovnomerné rozloženie voličov PS poukazuje aj riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích. „Sú veľmi silní v Bratislavskom kraji, ale v Trnavskom kraji majú polovičnú podporu. A v Nitrianskom takmer zanedbateľnú. Na východnom Slovensku sa približujú priemeru. Ich ďalšou úlohou by preto malo byť rovnomernejšie pokrývať regióny,” konštatuje Hřích.

Iné ročníky a voličov v iných krajoch oslovuje politická strana tým, čo robí, alebo čo spraviť chce.

Podľa Šimečku aj v hnutí plánujú rozšíriť svoj záber o zdravotníctvo, školstvo, či dopravnú infraštruktúru. „Chceme byť plnoformátovým hnutím, ktoré ľuďom prinesie európsku kvalitu života vo všetkých oblastiach života,” tvrdí Šimečka.

Zrejme sa však do týchto oblastí nebude progresívcom dostávať tak jednoducho. Odborníkom na školstvo bol pred voľbami Vladimír Šucha, ktorý bol najvyššie postaveným slovenským úradníkom v európskych organizáciách. Po voľbách sa z politiky stiahol.

Zásah progresívcov do iných ako zelených či ľudskoprávnych tém ilustrovala aj nedávna séria tlačoviek, ktorou sa snažili upozorniť na mýtny tender. „Smerácky biznis Skytoll pokračuje aj za Matoviča, štát vyhodil von oknom 11 miliónov eur,” bol názov tlačovky z konca mája. Informácie, ktoré zástupcovia PS priniesli, zásadnejší ohlas v spoločnosti nemali.

Najväčší súper, potenciálny spojenec

Na ten sa dnes nemôže sťažovať prirodzený spojenec a zároveň najväčší súper progresívcov – SaS. Tak ako PS, aj SaS býva označovaná za liberálnu stranu.

Podobne ako progresívci, aj SaS to manifestuje hlásením sa k podpore práv LGBTI komunity či odporom proti sprísňovaniu interrupcií.

Na podporu Dúhového prideu, ktorý sa v Bratislave odohral v sobotu, vyvesil predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík pred budovou rezortu dúhovú vlajku.

Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková sa zas angažuje v týchto témach v parlamente. Sulíkovci zaznamenávajú striedavé úspechy. Kým na jednej strane sa im darí napríklad blokovať sprísnenie interrupcií, na druhej strane sa už viac ako rok nedokážu dohodnúť s koaličnými partnermi na podpore zákonov, ktoré by zjednodušili život párom rovnakého pohlavia. A to aj napriek tomu, že sa k tomu koalícia aj vláda zaviazali vo svojich programových dokumentoch.

Medzi stranami panuje zvláštna atmosféra akejsi kamarátskej rivality. Na jednej strane totiž súperia o podobného voliča, na strane druhej sa však vzájomne podporujú a spolupracujú. Napríklad, bratislavský župan Juraj Droba z SaS vystúpil na májovom sneme progresívcov, kde ich aj pochválil, že vedia byť „cool pre mladých“, čo už SaS podľa neho stratila.

Spoločná kandidátka zatiaľ nie

Podľa júlového prieskumu agentúry AKO však naďalej medzi voličmi do 33 rokov dominuje práve Sulíkova strana, ku ktorej sa prihlásilo až 27 percent opýtaných (k PS 22 percent).

Strany tiež spolupracujú v primátorských voľbách v Bratislave. Obe sa postavili za súčasného šéfa magistrátu Matúša Valla. PS podporuje aj župana Drobu, ktorý tiež súťaží o znovuzvolenie.

Z dvojice rivalov si dnes vedie lepšie SaS. Podľa aktuálneho prieskumu AKO pre TV Joj je medzi nimi rozdiel takmer päť percentuálnych bodov.

Aj na základe týchto podobností sa preto ponúka otázka, či strany nespoja pred parlamentnými voľbami svoje sily a nevytvoria jednu spoločnú kandidátnu listinu.

Hoci progresívci sa spolupráci nebránia, hovoria, že zatiaľ sa nič podobné nechystá. „O spoločnej predvolebnej kandidátke s SaS neuvažujeme,” skonštatoval predseda PS Šimečka.

Ak sa po septembri nezrúti odchodom SaS z vlády zvyšok koalície, riadne voľby budú v roku 2024. Dovtedy ešte môže PS skúšať, kam sa dokáže jeho podpora dostať. A to aj vzhľadom na to, že sa otvorene hlási k liberálnym hodnotám, ktoré na Slovensku tradične nemajú práve silnú podporu.

„Potenciál na rast tam vždy je, najmä keď vidíme, aká rozbitá je súčasná politická scéna, kde vláde nespokojnosť aj s vládnymi stranami. Na druhej strane sú limitovaní tým, že sú nazývaní liberálnou stranou, čo je relatívne silný argument v hodnotovom súboji politikov,” konštatuje Hřích.

Zdroj: https://www.aktuality.sk