Tri koaličné strany sa v prieskume AKO posilnili. Podľa šéfa agentúry Václava Hřícha si už voliči na konflikty zvykli. Zahýbať preferenciami môže až ich výsledok.

Ak by sa voľby konali v tomto období, zvíťazil by jednoznačne Hlas Petra Pellegriniho. Zostaviť vládnu koalíciu by sa mu však tak ľahko nepodarilo. Hlas by získal 20 percent. SaS Richarda Sulíka, najúspešnejšia zo strán súčasnej koalície, by mala 14,7 percenta. Nasleduje mandátovo najsilnejší opozičný Smer Roberta Fica s výsledkom o desatinu percenta menším.

Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ. Pýtala sa tisícky respondentov v čase od 7. do 14. júla. To už liberáli vypovedali koaličnú zmluvu a hrozia odchodom štyroch ministrov.

Tak ako SaS aj OĽaNO Igora Matoviča a Sme rodina Borisa Kollára sa v porovnaní s júnovými výsledkami posilnili. Matovičovci o sedem desatín, na 9,2 percenta, a kollárovci o tri desatiny, na šesť percent.

Štvrtá vládna strana Za ľudí zostáva hlboko v poli porazených s 2,2 percenta.

Kto si uchmatne priestor?

Tri koaličné strany sa posilnili. Ani zatiaľ najväčší konflikt, ktorý môže byť dokonca až fatálny, nezatriasol ich preferenciami. „Je to o mediálnej pozornosti,“ vysvetľuje riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích. „Téma konfliktu v koalícii nie je nová a ani prekvapujúca. Ak nejaké zmeny prídu, tak až vo chvíli, keď budeme vidieť nejaký výsledok konfliktu,“ upozorňuje.

OĽaNO a SaS, najmä ich lídri, sú v konflikte v podstate od začiatku tejto vládnej štvorky. Podľa Hřícha si volič už zvykol aj na intenzívnejší spôsob komunikácie oboch strán. „Prekvapiť môže vyvrcholenie sporu. Ľudia budú sledovať, či si strany budú stáť za svojím, kam až spor nechajú zájsť a aký bude verdikt. Inak je to iba pokračovanie toho, čo videli dva roky. Vznikol spor a vyšumel, potom nový spor a znova sa všetko upokojilo,“ vysvetľuje Hřích.

Výsledok by sa verejnosť mala dozvedieť najneskôr koncom augusta. V čase, keď sa uzatvárajú kandidátky do samosprávnych volieb, ale aj program septembrovej parlamentnej schôdze. Kollár sľúbil, že navrhne zmenu ústavy tak, aby sa ľahšie dalo skrátiť volebné obdobie. A Smer sa chystá dozbierať 350-tisíc podpisov pod petíciu na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.

Koaličný spor pritom môže zasiahnuť do ktoréhokoľvek z týchto problémov. V samotnej koalícii sa buď strany dohodnú na kompromise, alebo nedohodnú. V prvom prípade pokračuje súčasná vláda, v druhom prípade príde o štyroch ministrov a dvadsiatku poslancov.

Nech už bude výsledok akýkoľvek, Hřích hovorí, že veľa bude závisieť od komunikácie strán. Či dokážu odkomunikovať a presvedčiť verejnosť, že je to ich víťazstvo a správna vec. „Ak SaS odíde, pre časť voličov to bude znamenať, že si stála za svojím. Tak môže osloviť aj bývalých voličov koaličných strán. Ak neodíde, môže sklamať časť svojich voličov, ktorí si môžu myslieť, že strana nestála za svojím,“ rozoberá Hřích otázku, či SaS môže na súčasnej situácii „zarobiť“.

Verejnosť sa bude „rozhodovať“ medzi argumentmi SaS, že s fašistami sa nerokuje, a argumentmi OĽaNO, že pád vlády znamená automaticky návrat mafie. „To bude o tom, ktorá zo strán bude vo svojom vysvetľovaní uveriteľnejšia,“ podotýka Hřích.

Smeru drukujú mladí

Z bližšieho pohľadu na samotných respondentov možno povedať, že Hlas v podstate valcuje Slovensko. Vyhral by v piatich krajoch. V porovnaní s ostatnými stranami má najviac (18 percent) priaznivcov vo vekovej kategórii 34 – 49 rokov, ale aj v kategóriách 50 – 65 a 66 a viac rokov. SaS ho predbieha u najmladších – 18– až 33-ročných.

Hřích pripomína výsledky volieb z roku 2012, keď Smer získal vyše 44 percent hlasov. To znamená, že takmer každý druhý volič dal svoj hlas Ficovej strane. „K týmto voličom má Smer aj Hlas o niečo bližšie, lebo v minulosti už Smer volili,“ upozorňuje.

Smer, ktorý takto pred dvoma rokmi padol na svoje preferenčné dno, stúpa. Hřích podotýka, že dokonca začal získavať sympatie aj u mladších voličov. Podľa prieskumu je päť percent jeho sympatizantov vo veku 18 až 33 rokov. Toľko má aj Sme rodina. Hlas má 13, SaS 27, PS 22, OĽaNO 8, KDH 3 a Republika iba tri percentá v tejto vekovej kategórii. Medzi ľuďmi 34– až 49-ročnými je to 14 percent. Viac má len SaS – 16 a Hlas – 18 percent.

Rovnako s Hlasom má Smer 22 percent sympatizantov vo veku 50 až 65 rokov. Medzi najstaršími voličmi má Hlas 32 a Smer 20 percent.

Podľa Hřícha už niekoľko mesiacov možno pozorovať, že Smer oslovuje „najmladšiu cieľovku“. Vidí v tom rozšírenie tém, ktoré komunikuje, a najmä spôsob komunikácie. „Politici Smeru začali komunikovať na sociálnych sieťach, a tam zasahujú aj najmladšiu cieľovku,“ hovorí Hřích s tým, že „tak trochu načiera aj do elektorátu ĽS NS“.

Koalícia? Bizarnosť nad bizarnosť

Do riadnych volieb je čosi vyše pol druha roka. Hovoriť preto o možných koalíciách je skôr fantazijné ako reálne. Ako objasňuje Hřích, každý človek má v hľadáčiku dve až tri strany, ktoré sú dosť podobné. Pravé voličské rozhodnutie sa začína vyhlásením volieb, teda určením dátumu. „Dôležitejší je míľnik, keď príde do schránky oznámenie o mieste konania volieb a listiny. Vtedy si volič uvedomí, či pôjde voliť a koho bude voliť,“ pokračuje.

Ak by sme zostali pri kartách, ktoré predznačujú výsledky najnovšieho prieskumu, Hlas by mal v klube 35 poslancov. SaS 26, Smer 25. Progresívci by do zákonodarného zboru poslali 17 svojich zástupcov, OĽaNO 16. KDH by malo silu 12 poslancov, Sme rodina 10 a Republika 9 mandátov.

Zvyšok súčasnej koalície (so SaS) by mal k dispozícii 52 hlasov. Ak by OĽaNO, Sme rodina a SaS vzali do partie aj KDH, nestačilo by to na väčšinu v parlamente, disponovali by totiž 64 hlasmi. Ak by sa rozhodli pribrať PS a vytvoriť päťkoalíciu, bolo by to 81 hlasov.

Pellegrini viac ráz zopakoval, že sa chystá vyhrať voľby a jeho strana má „premiérske ambície“ Líder Hlasu sa však zatiaľ vyhýba otvorenej spolupráci so Smerom. No ak by pripustil, že pôjdu spolu, mali by 60 hlasov. Ak by sa dohodli so sulíkovcami, trojkoalícia by vládla s 86 hlasmi. Ak by sa vymenili SaS za progresívcov, bolo by to 77 hlasov.

A ak by Pellegrini presvedčil Smer, KDH a Sme rodina, taká vláda by mala podporu 82 zákonodarcov. Príliš veľa „drahých neviest“.

Aj Hřích súhlasí, že ak by voľby dopadli podľa prieskumu, museli by vzniknúť veľké koalície. „No položme si otázku: Po skúsenosti s touto štvorkoalíciou bude to ešte niekto chcieť? Alebo vzniknú bizarné spojenia,“ hovorí s úsmevom.

Podotýka, že do volieb je ďaleko a ešte sa môžu ukázať noví hráči či nové koalície, ktoré poriadne zamiešajú parlamentný guláš.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk