Vznikla historická dohoda. Odborári a firmy sa dohodli na novej výške minimálnej mzdy. Ešte nikdy v histórii sa to nestalo. Od 1. januára 2023 bude vo výške 700 eur v hrubom. Zo súčasných 646 eur tak stúpne o 54 eur, čo je vyše 8 percentný nárast. Ak by sa išlo podľa automatu, „minimálka“ by bola nižšia o 9 eur.

V čistom tak budú zamestnanci s minimálnou mzdou poberať 563,53 eur. Ide tak zvýšenie o takmer 38 eur v čistom oproti tomuto roku. Na Slovensku poberajú minimálnu mzdu približne štyri percentá zamestnancov, čo predstavuje asi 217-tisíc ľudí.

Dohoda je na jednej strana dobrá správa, no druhej strane rast miezd neguje inflácia. V ten istý deň však vyšli aj nové čísla inflácie. Tá narástla v máji za rok až o 13,2 percenta. Ekonómovia Národnej banky Slovenska a ministerstva financií však očakávajú, že celková inflácia za tento roku bude niekde okolo 11 percent. Z čistej minimálnej mzdy inflácia tak zhltne takmer 62 eur, čo je viac ako 38 eurové navýšenie. To v praxi bude znamenať, že pracujúcim zvýšenie minimálnej mzdy nepokryje ani rast cien.

Napriek tomu zvýšenie považujú obe strany za pozitívne. „Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dopady na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnávateľov,“ uviedli v spoločnom stanovisku sociálni partneri.

Zároveň veria, že spoločná dohoda ukáže politikom, ako sa v čase krízy treba správať. „Spoločný návrh minimálnej mzdy je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. Veríme, že aj týmto spôsobom politikom i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisom sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac,“ konštatujú členovia tripartity.

Vláda by už do výšky minimálnej mzdy na rok 2023 nemala zasahovať, keďže podľa zákona o minimálnej mzde kabinet dohodu sociálnych partnerov na sume minimálnej mzdy rešpektuje.

Návrh hodnotí pozitívne aj Milan Kuruc z hnutia Pracujúca chudoba. „Myslím si,, že minimálna mzda sa číslom 7 mala začínať už pred dvoma rokmi. Ale považujem za pokrok, že aj keď podľa automatu mala byť nová minimálna mzda 691 eur, zamestnávatelia pristúpili na dohodu s odborármi a odsúhlasili hodnotu 700 eur, čiže viac než by zamestnancom dával zákon,“ hovorí.

Ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied a Inštitútu zamestnanosti hovorí, že je dobré, že došlo k dohode sociálnych partnerov o minimálnej mzde. No upozorňuje, že zatiaľ čo najnižšia zákonná mzda dosiahne rast iba vyše 8 percent, inflácia poputuje nad 10 percent.

Je na čase zmeniť aj príplatky

Čo sa však nemení, sú príplatky za nadčasy, prácu cez víkendy či sviatky. Od vlaňajška nie sú viazané na minimálnu mzdu, ale sú pevne určené. O ich výške rozhoduje vláda. Pre tento rok ostali v rovnakej výške, ako boli v roku 2021. Sú teda zmrazené. Odborár Ján Košč preto tvrdí, že by sa mala začať debata, aby sa aj tieto príplatky mali zvyšovať.

„Som presvedčený, že teraz treba začať znova debatu o príplatkoch za neštandardné pracovné režimy a ich naviazanie buď na priemernú mzdu zamestnanca alebo na výšku minimálnej mzdy. Rovnako je potrebne zmeniť súčasnú formu navyšovania minimálnych mzdových nárokov v závislosti od stupňov náročnosti práce,“ hovorí Košč.

Minimálka rastie rýchlo

Rast minimálnej mzdy je pozitívnou správou pre desiatky tisíc pracovníkov. Na druhej strane sa však nájdu aj kritici. Ekonómovia kritizujú najmä fakt, že suma minimálnej mzdy je pre celú krajinu rovnaká. To znamená, že podnikateľ musí zaplatiť pracovníkovi v Bratislave aj v Trebišove či Rimavskej Sobote minimálne 700 eur plus dane a odvody štátu.

„Ak sa pozrieme na celú poslednú dekádu, tak minimálna mzda sa viac ako zdvojnásobila, pričom priemerná mzda vzrástla o 65 percent a produktivita práce len o 35 percent,“ tvrdí analytik z INESS Róbert Chovanculiak.

Problémom je, že ceny sú iné na západe a na východe krajiny. V praxi to môže znamenať, že zatiaľ čo v Bratislavskom kraji podnikateľom nová minimálna mzda nemusí robiť problémy, v regiónoch na východ to môže spôsobiť, že firmy si nebudú môcť dovoliť zamestnávať ľudí. Buď budú zvažovať prepúšťanie alebo vyplácanie platu „na ruku“, teda načierno.

Zároveň varuje, že vysoká minimálna mzda predstavuje problém skôr pre menších a stredných zamestnávateľov z chudobných regiónov. Ilustruje to na nasledujúcom príklade: stačí si uvedomiť, že minimálna mzda v tomto roku vo výške 691 eur znamená, že na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje druhý stupeň minimálnej mzdy 829 eur, budú pripadať minimálne mzdové náklady vo výške viac ako 1 120 eur. „To je problém zaplatiť pre podnikateľov v okresoch ako Rimavská Sobota, Lučenec, Medzilaborce a podobne,“ dodáva.

Výsledkom tak potom podľa neho nie sú vyššie mzdy, ale nevytvorené pracovné miesta v zaostalých regiónoch a nezamestnanosť ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce.

Upozorňuje na to aj Páleník. „Ide o dobrý kompromis, ale podľa môjho názoru nie ideálnu dohodu, lebo nezohľadňuje naše veľké regionálne rozdiely. Považujeme za potrebné zohľadniť to napríklad nižšími odvodmi v okresoch s veľmi vysokou nezamestnanosťou. Je treba venovať zvýšenú pozornosť aj boju proti obchádzaniu minimálnej mzdy napríklad fiktívne zníženými úväzkami alebo čiernymi nadčasmi,“ hovorí ekonóm, ktorý sa dlho zaoberá pracovným trhom.

Výška miezd sa líši

Ak sa pozrieme na ostatné krajiny Európy, výška minimálnych miezd sa líši. Napríklad v Luxembursku je pre tento rok 2 257 eur, v Írsku 1 775 eur, Holandsku 1725 eur, Belgicku 1691 eur. To sú krajiny s najvyššími minimálnymi mzdami.

Na opačnom konci sa nachádzajú krajiny ako Bulharsko so 363 eurami, Lotyšsko s 500 eurami, Rumunsko s 515 eurami či Maďarsko s 542 eurami.

Samotná výška „minimálky“ však nemusí povedať jej skutočnú výšku. Lepší ukazovateľ je pomer minimálnej voči priemernej mzde. Podľa databázy OECD z roku 2020 tvorí minimálna mzda voči priemernej až 65 percent v Portugalsku. Vo Francúzsku je to 61 percent, v Slovinsku je to 59 percent.

Na Slovensku je tento pomer na úrovni 52 percent. Ak by sme prepočítali tento údaj na nové čísla, tak 700 eur z 1212 eur, čo je priemerný plat za prvý kvartál tohto roku, činí takmer 58 percent.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk