Vláda nepadá toto leto len v Bratislave.

Koaliční politici zaslepení vidinou návratu Smeru, proti ktorému nič nerobia, tomu asi neuveria, ale vláda nepadá toto leto len v Bratislave. Tento komentár preto nebude o Igorovi Matovičovi, ani o Richardovi Sulíkovi.

Inde v Európe majú lídri vážnejšie problémy ako poeticky pasívny premiér Eduard Heger. Nemáme na mysli londýnsky Whitehall, kde sa končí premiérska kariéra Borisa Johnsona, pretože mu prestali veriť aj jeho najvernejší spojenci.

Severská racionalita

Ak si myslíme, že Matovičova a Hegerova vláda vládli turbulentne, stačí sa pozrieť do Estónska. Zajtra tam pravdepodobne budú mať už tretiu vládu od roku 2019. No hoci OĽaNO u nás automaticky spája odchod jednej vládnej strany s predčasnými voľbami, v Estónsku sa žiadne nekonali.

Napriek tomu, že vládu premiéra Jüriho Ratasa, ktorá vznikla hneď po voľbách, označil britský denník Financial Times za najkontroverznejšiu v histórii krajiny, minister vnútra musel odstúpiť, lebo americké prezidentské voľby označil za podvodné a zmanipulované a celá vláda padla kvôli korupčnému škandálu už po necelých dvoch rokoch.

Premiérka Kaja Kallasová vládla ešte kratšie. Sedem ministrov Estónskej strany stredu vyhodila z vlády už po vyše roku. Koaličného partnera obvinila, že nedokáže postaviť záujmy krajiny nad záujmy strany a aktívne pôsobí proti „základným hodnotám Estónska“. Kallasová tak zostaví vládu s doterajšími opozičnými stranami – sociálnymi demokratmi a kresťanskými demokratmi.

Všetky tri kabinety vznikli na pôdoryse toho istého parlamentu. Bez toho, aby sa museli uchýliť k menšinovej vláde. To je na Slovensku zrejme nepredstaviteľné. Niečo zo severskej racionality Estóncov by sa zišlo aj nám.

O schopnostiach estónskych politikov svedčí aj to, že žiadna zo strán nebola vo všetkých troch vládach, ale v každej bola aspoň jedna parlamentná strana. Mimochodom, Kallasovej Estónska reformná strana voľby v roku 2019 vyhrala.

S vyšším percentuálnym ziskom ako u nás OĽaNO. Vládu však nezostavila a na svoju šancu musela čakať. Viac k rečiam Obyčajných ľudí o Matovičovom neobyčajne silnom mandáte asi dodávať netreba.

Nikto nie je nenahraditeľný

Vládnou krízou si okrem Estónska prechádza aj Taliansko. Igor Matovič či predseda klubu OĽaNO Michal Šípoš radi hovoria, že vládna koalícia je ako talianske manželstvo. Ak by sa však pozreli do skutočného Talianska, zistili by, že následky koaličných sporov môžu byť aj horšie. Oveľa horšie.

Pád vlády v Ríme by totiž nepocítilo len Taliansko, ale celá Európska únia. Premiéra Maria Draghiho vyhlásil magazín Politico za najmocnejšieho človeka v Európe pre rok 2022. „Nikto nie je nenahraditeľný. A potom je tu Mario Draghi,“ napísal.

Bývalý prezident Európskej centrálnej banky mal byť tým, kto prinesie do Talianska politickú stabilitu. Počas finančnej krízy zachránil euro, pretože urobil, „všetko, čo bolo treba“. Teraz však nemusí byť schopný zachrániť vlastnú vládu národnej jednoty.

Populistické Hnutie piatich hviezd ju obviňuje, že dostatočne nepomáha rodinám zvládať vysoké ceny potravín a energií. „Bojím sa, že v septembri sa budú musieť rodiny rozhodnúť, či zaplatia účet za elektrinu, alebo si kúpia jedlo,“ povedal predseda Giuseppe Conte a vyhlásil, že jeho hnutie takúto vládu podporovať nebude.

Hnutie nezahlasovalo ani za 26-miliardový protiinflačný balíček, hoci bol spojený s hlasovaním o dôvere vláde. Draghi to prežil, no požiadavky Piatich hviezd odmietol: „Vláda nepracuje s ultimátami. Stratila by zmysel existencie“.

Draghi a priepasť

Bez podpory Piatich hviezd však tiež vládnuť nechce. Dokonca podal demisiu, ktorú však prezident Sergio Mattarella neprijal a odporučil mu overiť si v parlamente, či má jeho vláda väčšinu. Hlasovanie bude na budúcu stredu.

Zrejme tak napokon predsa preváži pocit zodpovednosti. Napokon, jeho vláda pretláča nepopulárne reformy tým, že ich spája s hlasovaním o dôvere. Už ich prežila vyše 50, teda viac ako tri mesačne.

Taliansko je známe chronickými predčasnými voľbami, no ešte nikdy sa nekonali na jeseň, keď sa schvaľuje rozpočet. Tretia najväčšia ekonomika EÚ je notoricky zadĺžená a závislá od ruského plynu, očakávaný rast kvôli vojne na Ukrajine klesol a inflácia v máji dosiahla najvyššiu úroveň za 23 rokov.

Taliansko je navyše najväčším príjemcom pomoci z plánu obnovy – dostane takmer 200 miliónov eur. To by bol najhorší čas na pád vlády. Na Draghiho sa spolieha aj Európska únia. Kolaps talianskej ekonomiky by nemusela zvládnuť. Mnohí investori ho považujú za jediného človeka, ktorý stojí medzi eurozónou a priepasťou, píše Politico.

Čo si z toho môžu vziať naši politici? Napríklad aspoň to, ako veľmi môžu byť radi, že od ich sporov závisí iba Slovensko a nemajú väčšiu zodpovednosť. No nezvládajú ani tú svoju.

Hlavný ekonóm UniCredit Bank Erik Fossling Nielsen o Draghim povedal, že je mimoriadne dôležitý, pretože priniesol stabilitu, no každá krajina, ktorá závisí od jedného človeka, má problém. Povedzte to niekto už konečne Matovičovi.

Zdroj: https://www.aktuality.sk