Ruská vojenská agresia voči Ukrajine negatívne ovplyvňuje hospodárstvo EÚ a v porovnaní s jarnou prognózou ho smeruje na cestu nižšieho rastu a vyššej inflácie. Hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2022 rast na úrovni 2,7 % a v roku 2023 na úrovni 1,5 %. V eurozóne sa očakáva rast na úrovni 2,6 % v roku 2022, pričom v roku 2023 sa predpokladá jeho spomalenie na 1,4 %.

Uvádza sa to v letných hospodárskych prognózach, ktoré vo štvrtok predstavila Európska komisia (EK). Informuje o tom spravodajca TASR.

Podľa hospodárskej prognózy EK z leta 2022 sa tiež predpokladá, že priemerná ročná inflácia dosiahne vrchol v tomto roku na úrovni 7,6 % v eurozóne a 8,3 % v EÚ, čo sú historicky najvyššie úrovne. Následne v roku 2023 klesne na 4,0 %, respektíve na 4,6 %.

Celkovo má hospodárstvo EÚ naďalej rásť, ale výrazne pomalším tempom, než sa predpovedalo v prognóze z jari 2022.

Mnohé z negatívnych rizík uvádzaných v prognóze z jari 2022 sa naplnili. Invázia Ruska na Ukrajinu vyvinula tlak na zvyšovanie cien energií a potravín. Tieto faktory zvyšujú globálne inflačné tlaky, znižujú kúpnu silu domácností a vyvolávajú rýchlejšie reakcie menovej politiky, než sa pôvodne predpokladalo. Pokračujúce spomaľovanie rastu v USA znásobuje negatívny hospodársky vplyv prísnej „proticovidovej“ politiky Číny.

Hospodárstvo EÚ je obzvlášť zraniteľné voči vývoju na trhoch s energiou vzhľadom na svoju vysokú závislosť od ruských fosílnych palív, pričom oslabovanie globálneho rastu navyše znižuje vonkajší dopyt. Dynamika, ktorá sa dosiahla pri minuloročnom oživení, a o niečo silnejší prvý štvrťrok než sa očakávalo, potiahnu ročnú mieru rastu v roku 2022. Ale aj napriek sľubnej letnej turistickej sezóne sa predpokladá, že hospodárska aktivita bude v zostávajúcej časti roka utlmená.

Komisia očakáva, že v roku 2023 sa vďaka odolnému trhu práce, zmierneniu inflácie, podpore z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a stále veľkému objemu nadmerných úspor zvýši tempo štvrťročného hospodárskeho rastu.

Celková inflácia do júna zaznamenala rekordne vysoké hodnoty. Ceny energií a potravín rástli a cenové tlaky sa rozšírili na služby a iné tovary. Inflácia v eurozóne v druhom štvrťroku 2022 vzrástla zo 7,4 % v marci (medziročne) na novú historickú úroveň 8,6 % v júni. V EÚ bol nárast ešte výraznejší – inflácia poskočila o celý percentuálny bod zo 7,8 % v marci na 8,8 % v máji.

Letná prognóza inflácie bola v porovnaní s jarnou výrazne upravená smerom nahor. Okrem výrazného zvýšenia cien v druhom štvrťroku sa ďalší nárast cien plynu v Európe prenesie na spotrebiteľov aj cez ceny elektrickej energie. Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne dosiahne vrchol na úrovni 8,4 % (medziročne) v treťom štvrťroku 2022 a od toho momentu bude postupne klesať a v poslednom štvrťroku 2023 klesne pod 3 % tak v eurozóne, ako aj v EÚ.

Riziká ohrozujúce hospodársku aktivitu a infláciu závisia od vývoja vojny a najmä od jej dôsledkov na dodávky plynu do Európy. Nové zvyšovanie cien plynu by mohlo ďalej dvíhať infláciu a spomaliť rast. Nemožno vylúčiť ani možnosť, že návrat pandémie v EÚ opäť naruší chod hospodárstva.

Na druhej strane by sa mohli zintenzívniť tendencie poklesu cien ropy a iných komodít, čo by viedlo k rýchlejšiemu utlmeniu inflácie, než sa predpovedá v súčasnosti. Vďaka silnému trhu práce by súkromná spotreba mohla byť odolnejšia voči zvyšovaniu cien, ak by domácnosti využívali viac svojich akumulovaných úspor.

Letná prognóza EK vychádza zo súboru technických predpokladov, týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 30. júna. Pri ďalších údajoch, vrátane predpokladov, týkajúcich sa vládnych politík, sa v prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 5. júlu.

Zdroj: https://www.cas.sk