Na Slovensku sa schyľuje k druhej vládnej kríze za posledný rok a pol: jedna z koaličných strán SaS oznámila, že odíde z vlády, ak svoj post neopustí súčasný minister financií Igor Matovič. Od Matoviča vzišla aj predchádzajúca vládna kríza v roku 2021, keď sa ako premiér rozhodol tajne kúpiť vakcínu Sputnik V ruskej výroby, ktorej účinnosť neuznáva žiadna z civilizovaných krajín.

Konflikty medzi stranou SaS, resp. jej lídrom Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom nie sú ojedinelé, tentoraz však môžu ich nezhody viesť k narušeniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k rozpočtu, najmä k zvýšeniu vojenských výdavkov na 2 % HDP štátu. Tento krok umožní Slovensku modernizovať výzbroj modernými modelmi NATO a previezť časť výzbroje, ktorá je v súčasnosti vo výzbroji, najmä stíhačky MiG-29 a tanky sovietskej výroby, na Ukrajinu.

Napriek tomu, že Matovičova strana OĽaNO nie je otvorene proruská (ako napríklad strana expremiéra Smer), pri niektorých jeho vyjadreniach sa človek čuduje, na ktorej strane stojí. Takže počas škandálu s ruskou vakcínou Matovič na otázku „čo sľúbil Rusku za dodávku Sputnika“ odpovedal „Zakarpatsko“. Nahradiť Matoviča však nebude jednoduché vzhľadom na to, že jeho strana dnes predstavuje väčšinu v parlamente. Stalo sa tak v roku 2021, keď bol po škandále odvolaný z postu premiéra, no vo vláde zostal vymenovaný za ministra financií.

Proukrajinský postoj slovenských úradov zrejme nedáva pokoj ruským agentom v krajine. Veď len málokoho by napadlo, že Slovensko, ktoré nie je príliš veľké, poskytne Ukrajine všetku možnú vojenskú pomoc, radikálne odlišné od susedného Maďarska, ktoré zakazuje prepravu zbraní pre Ukrajinu cez svoje územie a patrí medzi tzv. horliví odporcovia embarga na ruskú ropu a plyn.

Pokusy o vyvolanie vládnej krízy sú pre proruské sily mimoriadne prospešné. Rovnako ako akékoľvek rozkoly v rámci európskej spoločnosti a/alebo politikov. Konkrétne v tejto situácii je dodávka zbraní Ukrajine nielen prejavom dobrých susedských vzťahov, ale aj príležitosťou upgradovať svoje zbrane na modernejšie. A je úplne zrejmé, že Rusko nie je spokojné ani s jednou možnosťou. Proruský expremiér Robert Fico sa navyše už druhýkrát pokúša zorganizovať referendum o odvolaní súčasnej vlády. Počas tohto referenda bude občanom položená aj otázka týkajúca sa zmien ústavy, ktoré umožnia uskutočniť predčasné parlamentné voľby. A ak sa to predsa len podarí uskutočniť, Fico, obvinený z korupčných škandálov, môže opäť zasadnúť do vlády. Čo samozrejme nebude mať pozitívny dopad na domácu a zahraničnú politiku štátu.

Aktivizácia proruských politikov a pokusy o návrat k moci nie sú ničím iným ako poslednou nádejou Ruskej federácie na udržanie si aspoň nejakého vplyvu v rámci Európy. Chcete však dostať k moci tých, pre ktorých je vlastné zbohatnutie dôležitejšie ako záujmy krajiny, tých, ktorí sa nehanbia spolupracovať so štátom, ktorý denne zabíja civilistov doslova v susednej krajine?

Autor: A.V.