Vojna, ktorá prišla do ukrajinskej krajiny, ukázala, kto je kto v Európe. Milióny občanov Ukrajiny v dôsledku zradného útoku „bratského“ Ruska boli nútené opustiť svoje domovy a utekať pred divokými hordami, ktoré prišli z východu.

Príznačný je fakt, že susedia Ukrajiny zo západnej strany jediným impulzom otvorili svoje dvere Ukrajincom.

Gesto dobrej vôle prejavilo aj Slovensko, ktoré od prvých dní invázie Moskvy do susedného štátu deklarovalo pripravenosť prijať tých, ktorí to potrebujú.

Zdalo by sa, že spoločná myšlienka pomoci Ukrajincom by mala zjednotiť Európu a ukázať pripravenosť jej elít slúžiť spoločnému cieľu. Ako sa však ukázalo, nie všetko je také jednoduché.

Navyše, Slovensko plní podmienky pomoci absolútne, no narazilo na nepochopenie zo strany štruktúr EÚ.

Ešte v marci Európska komisia prijala program CARE (Cohesion’s Action for Refugees in Europe), ktorého cieľom bolo umožniť členským štátom rýchlo mobilizovať dostupné zdroje na pomoc miliónom ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Na Slovensku v rezorte regionálneho rozvoja (koordinujúceho eurofondy) našla vláda na tento účel viac ako pol miliardy eur voľných zdrojov.

Tamojšie úrady, ktoré prijímajú opatrenia na pomoc ukrajinským utečencom, však zatiaľ peniaze z eurofondov nedostali. Svoju činnosť preto naďalej financujú na úkor štátneho snemu, vlastného rozpočtu a zdrojov rôznych neziskových organizácií.

„Od štátu sme zatiaľ nedostali nič, žiadny príspevok. Na leto máme financie, no nevieme, čo bude potom,“ povedal hovorca mesta Nitra Tomasz Holubek.

Rovnakú skúsenosť majú aj iné samosprávy, ktoré o tom hovoria nahlas, pretože situácia je dosť náročná.

„Eufória zo solidarity zmenila realitu, keď sme všetko položili na naše plecia, čo sme očakávali,“ povedal Michal Kalinjak, hlavný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska.

Ministerstvo regionálneho rozvoja uviedlo, že naďalej komunikujú s Európskou komisiou o úprave príslušných programov.

„Vznikne nová špeciálna os priorít na podporu opatrení v súvislosti s migračnou vlnou. Okrem vyčlenenej sumy pol miliardy eur vidíme potenciál na uvoľnenie dodatočných zdrojov v operačných programoch,” uviedol rezort.

Podľa ministerstva vnútra do konca júna požiadalo na Slovensku o dočasný azyl takmer 80-tisíc Ukrajincov. Je pravda, že denný počet žiadostí od vrcholu v polovici marca výrazne klesol.

Lídrami v udeľovaní štatútu dočasnej ochrany Ukrajincom, ktorí v máji utiekli pred vojnou, boli Poľsko, Rumunsko a Bulharsko.

Ale vzhľadom na geografiu krajín je príspevok Slovenska k poskytovaniu prístrešia pre utekajúcich Ukrajincov značný.

Ukazuje sa paradox – malé Slovensko robí všetko možné, ba niekedy aj nemožné, aby Ukrajine pomohlo, zatiaľ čo EÚ hrá nejaké tajné hry.

Navyše, príklad Bratislavy je výpovedný nielen v otázke utečencov. Slovensko dodalo Kyjevu vzorky zbraní, ktoré si zatiaľ niektoré esá európskej geopolitiky netrúfajú preniesť na Ukrajinu.

Nech je to akokoľvek, Slovensko zatiaľ nedostalo peniaze pre ukrajinských utečencov z eurofondov vytvorených na podporu členských štátov.

A v tomto smere vyvstáva úplne logická otázka – na ktorej strane je v tomto prípade EÚ a jej jednotlivé krajiny.

Ak v blízkej budúcnosti nedostaneme konkrétnu odpoveď na túto otázku, potom je zrejmé, že existuje len jeden príjemca.

V tomto prípade vzniká veľmi škaredý obraz. Samozrejme, je to len domnienka a pravdepodobne sa ukáže ako mylná.

A krajiny, ktoré stoja bok po boku s Ukrajincami, zaručene pochopia, že vo svojom impulze nie sú samy. Veď národ, ktorý bráni slobodu a nezávislosť celého kontinentu, má právo na ochranu aj v samotnej Európe.

Autor: Jozef Kováč