Zahrala si prezidentku, ktorá sa zaľúbila do „obyčajného“ človeka. Ako ona vníma lásku v skutočnom živote?

Do slovenských kín dorazila nová česká romantická komédia režiséra a scenáristu Rudolfa Havlíka Prezidentka. V hlavnej úlohe sa predstavila Aňa Geislerová. Ako sa pripravovala na svoju rolu, kto mal pod palcom jej „prezidentskú” garderóbu a ako vníma tému lásky v každom veku nám porozprávala v rozhovore pred slávnostnou premiérou v Bratislave.

Kým vy vo filme hráte prvú českú prezidentku, my na Slovensku reálne našu prvú ženu prezidentku máme. Inšpirovali ste sa pri jej stvárnení Zuzanou Čaputovou?

Priznám sa, že ju sledujem na Instagrame a je takou mojou predstavou, ako asi by mala prezidentka všeobecne vyzerať. Inšpirovala som sa okrem nej ale niekoľkými ženami, ktoré obdivujem a ktoré sú pre mňa dôležité. Poskladala som si z nich akési puzzle, na základe ktorého som sa potom rozhodla, ako vlastne chcem tú moju filmovú postavu stvárniť.

V snímke je niekoľko milých a vtipných scén, ktoré pôsobia veľmi prirodzene. Mali ste pri ich natáčaní aj nejaký priestor na improvizáciu?

Hoci náš režisér má rád, keď sa trochu uvoľníme, mám pocit, že sme sa držali scenára. Pre mňa bola nezabudnuteľná scéna, v ktorej padám do jazierka, točili sme to niekoľkokrát a vôbec mi to nevadilo. Mám rada fyzický humor.

Máte ešte nejakú inú konkrétnu spomienku z natáčania, na ktorú možno len tak nezabudnete?

Pekné a dojemné bolo, keď sme točili na Pražskom hrade, kde sa bežný človek len tak ľahko nedostane, nehovoriac o nejakom natáčaní. Snažili sme sa byť pri práci naozaj diskrétni, ale nejaké tie veci sme museli aj obísť a vtedy nám veľmi vyšiel v ústrety človek z hradnej stráže, ktorý to nemusel robiť a možno tým aj riskoval svoju prácu. Keď sme odchádzali, tak mi pri lúčení povedal „Dovidenia pani prezidentka, som rád, že som aspoň chvíľu mohol pracovať pod niekým, koho si vážim.” A to ma naozaj dojalo.

K vašej postave patrí aj precízne zvolená garderóba. Kto ju mal na starosti a podľa čoho ste volili farbu šiat z poslednej scény, kde samotné šaty zohrali dokonalú vedľajšiu rolu?

Kostýmy mala na starosti Tatiana Kovaříková a pri navrhovaní šiat pre postavu Kateřiny sme postupovali podľa protokolu, no keďže to nie je dokument, mohli sme sa pohrať s farbami a detailami. Tatiana týmto veciam naozaj rozumie a len tak na okraj, je snáď jediný človek z Čiech, ktorý ušil šaty pre členku britskej kráľovske rodiny (pozn.redakcie: Manželka princa Edwarda, vojvodkyňa Sophie z Wessexu, dostala od návrhárky do daru na mieru ušité šifonové šaty vo farbe holubičej sivej, ktoré si obliekla na svadbu švédskeho princa Carla Philipa).

Ona dokonale ovláda štýl, ktorý je ženský, no nie je zbytočne vyzývavý, ani nudný. Spolu sme si povedali farby, ktoré sa nám páčia a tiež strihy, ktoré mi pristanú. Pri záverečnej scéne som mala na výber z čiernych a bielych šiat. Ja som viac chcela tie čierne, ale tie druhé boli jednoznačne lepšie pre kameru a pre film, pretože sa trblietali a boli výrazné. Ale nevadí, tie čierne som si nakoniec dala na českú premiéru. (smiech)

Vo filme sa do seba zaľúbia úspešná žena na vysokom poste a chlap z ľudu. Obaja majú pritom po 40tke, dospelé deti, svoj svet, svoje povinnosti a zvyky. Napriek tomu sa im podarí znovuobjaviť čaro lásky. Téma, ktorá sa v slovenských a českých filmoch nevidí tak často, ale mala by, pretože je dôležitá. Prečo to podľa vás tak je?

Možno sme ako národ na takúto tému málo odvážni. A možno si naši producenti myslia, že takéto príbehy nikoho nezaujímajú, a pritom je to možno naopak a táto téma v ľuďoch rezonuje. Pre mňa je vzor Diane Keaton alebo Jane Fonda, ktoré bez problémov hrajú postavy, ktoré si nájdu lásku vo vyššom veku. A po inšpiráciu nemusím chodiť ani tak ďaleko. Moja mama má teraz po sedemdesiatke partnera, s ktorým sa síce pozná od strednej školy, no až teraz sa dali dokopy, sú spolu šťastní a aktuálne prežívajú strašne veľkú a dôležitú lásku.

Je to taký ten vzťah, ktorý je silnejší a dojemnejší aj preto, že v tomto veku si naozaj každý deň užívajú naplno. A o tom je aj jedna z dôležitých tém filmu Prezidentka. Keď sa človek necíti kompletný ľudsky, a nezáleží ani tak na veku, tak mu naozaj niečo chýba pre život a preto, aby aj to, čo má rád, mohol robiť s radosťou. A k tomu potrebuje lásku, ktorú musí niekde brať, aby ju mohol zase niekde dávať. Presne tak, ako to urobila naša hrdinka.

Zdroj: https://diva.aktuality.sk