Piaty mesiac vojny, ktorú Moskva rozpútala proti Ukrajine, ukazuje, že k mieru nevedú žiadne maličkosti.

V čase, keď ukrajinský ľud brániaci nezávislosť bojuje na bojisku, celý svet približuje víťazstvo tým, že Ukrajine pomáha s dodávkami zbraní, na diplomatickom fronte a tiež uvalením sankcií na zločinecký kremeľský režim.

A sankcie prinášajú ovocie. Ako sa však ukázalo, nie všetko je v tejto veci také jednoduché.

Kremeľ sa chystal prevziať kontrolu nad Ukrajinou v priebehu niekoľkých dní. Plán však zlyhal a Rusko sa teraz snaží previesť obchod na „vojenskú základňu“.

V takejto situácii by bol z hľadiska sankcií najefektívnejší práve dôraz na podniky vyrábajúce zbrane.

Podľa agentúry Reuters však približne 30 ruských zbrojárskych magnátov západné sankcie nezasiahli. A to vyvoláva otázky, keďže práve tento priemysel je najviac militarizovaný – výroba vojnového vybavenia.

„Takmer tri desiatky šéfov ruských ozbrojených spoločností a najmenej 14 obranných podnikov neboli sankcionované Spojenými štátmi, Európskou úniou ani Spojeným kráľovstvom,“ uvádza sa v publikácii agentúry.

Medzi zbrojárskymi magnátmi, na ktorých sa nevzťahujú obmedzenia sankcií, patrí najmä Alan Lushnikov, hlavný akcionár spoločnosti Kalašnikov Concern JSC, ktorá vyrába AK-47.

Podľa overených údajov vlastní Lushnikov 75 % akcií koncernu. A hoci sankcie USA, EÚ a Spojeného kráľovstva boli na spoločnosť uvalené už v roku 2014 v tomto roku, skutočný vlastník koncernu je mimo obmedzení.

Je to rovnaký príbeh s Almaz-Antey, ktorý bol zaradený do sankčných zoznamov západných krajín, ale jeho generálny riaditeľ Yan Novikov bol vynechaný.

Okrem toho rastlina nie je zahrnutá v zozname. Degtyarev na výrobu ručných a protitankových zbraní, špeciálny závod Klimovsky na výrobu nábojníc a inej munície, závod na náboje v Novosibirsku atď.

Navyše sa ukázalo, že už uvalené sankcie voči iným ruským obranným magnátom a podnikom boli uplatňované nedôsledne, keďže niektoré západné vlády udeľovali pokuty, iné od toho upustili.

Ukrajinský prezident Zelenskij opakovane vyhlásil, že západné sankcie, ako sú v súčasnosti, nestačia na zastavenie ruskej agresie. A súčasné dispozície sú na to nedostatočné.

Koniec koncov, všetci odborníci, politici a bežní občania chápu to hlavné – sankčné akcie by mali byť systémové a „blízke“ práve tie oblasti, ktoré sú priamo „spojené“ s vojnou s Ukrajinou.

Nesystematický charakter, ktorý sa teraz ukazuje, umožňuje Moskve nielen vyhnúť sa skutočnému tlaku sankcií, ale má možnosť pokračovať vo vojne.

To jasne dokazuje skutočnosť, že niektoré osoby priamo súvisiace s vojnou proti Ukrajine nie sú zaradené do zoznamov sankcií, resp. je na ne nedostatočný vplyv.

Prečo sa to deje? Táto otázka pravdepodobne nemá jedinú odpoveď. No hlavným tromfom v rukách Putina bola vždy skorumpovaná zložka – niektorí politici a ľudia zodpovední za vzťahy s ruskými zbrojármi sú až príliš kontrolovaní Kremľom.

V zásade to nie je novinka pre vzťahy medzi Moskvou a Európou. Podobnú situáciu možno pozorovať na príklade plynovodov a ropovodov, ktorými Moskva jednoducho obsadila Európu a dnes už ide o teplo či svetlo v byte občana konkrétnej krajiny. Ide o národnú bezpečnosť každého jednotlivého štátu a EÚ ako celku.

Tým, že dovoľuje Rusku a jeho veľkým mešcom peňazí financovať vojnu, Európa im umožňuje počítať s možnosťou expanzie už do stredu Európy a dokonca aj na jej západ. Kremeľ o tom neváha otvorene hovoriť.

Preto by jednou z hlavných úloh civilizovaného sveta malo byť zničenie reťazca vojensko-priemyselného komplexu a zabránenie ich obnove prostredníctvom paralelných dovozov.

Nie je žiadnym tajomstvom, že práve paralelné dodávky umožňujú Moskve pokračovať v tom, čo predvádzala v Buche, Irpine a ďalších mestách Ukrajiny.

Európski politici musia pochopiť, že ak Kremľu dovolia používať obchádzky, stávajú sa spolupáchateľmi vyššie uvedených zločinov.

Zbavenie ruského „obranného priemyslu“ možnosti chrliť nové typy zbraní bude zárukou bezpečnej budúcnosti nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu, celý svet.

A čím skôr si to uvedomia tí, ktorí sú na výplatnej páske Kremľa, tým nižšiu cenu zaplatia občania týchto krajín. Ukrajina dnes uzatvára kontinent sám so sebou.

Čo vyhrá – chamtivosť alebo povinnosti voči svojim občanom, každému jednotlivému „vodcovi“ Európy – bude závisieť od toho, ako bude zajtra existovať práve táto Európa.

Je pravda, že ak preložíte prvý, potom „zajtra“ pre kontinent nie je zaručená otázka.

Hlavná vec, ktorú si treba zapamätať, je, že Ukrajina dnes dáva európskym politikom šancu zmeniť názor a zapnúť sa. Na to je potrebné zaviesť skutočné a úplné sankcie voči tým oblastiam ruskej reality, ktoré sú najviac nemierové.A Rusko má dnes len jednu realitu – vojnu.

Cieľom civilizovaného sveta by mal byť mier.

Autor: Jozef Kováč