Litva od 18. júna zakázala tranzit sankcionovaného tovaru cez svoje územie do ruskej enklávy v Európe – Kaliningradskej oblasti. Pod obmedzenia spadol najmä kov a stavebné materiály. Rusko sa okamžite začalo vyhrážať Litve, pričom sa ponáhľalo nazvať zákaz tranzitu „blokádou Kaliningradu“, hoci z formálneho hľadiska len napĺňa rozhodnutie Európskej únie o uvalení ekonomických sankcií voči Ruskej federácii.

Okrem toho ruská armáda simuluje raketové útoky na pobaltské krajiny, najmä na Estónsko. Deje sa tak počas cvičení v Kaliningradskej oblasti. Ruské vrtuľníky už niekoľkokrát narušili hranice Estónska, čo umožňuje estónskemu ministerstvu obrany považovať situáciu za dosť vážnu.

Opakované narúšanie vzdušného priestoru je vážnou agresívnou provokáciou, keďže estónske sily protivzdušnej obrany – členské štáty NATO majú právo aj schopnosť ničiť takéto ciele, a to je skutočný začiatok vojenského konfliktu.

Uvedomujúc si, že ani pobaltské krajiny, ani NATO ako celok nechcú eskaláciu „studeného“ konfliktu, ktorý sa môže rozvinúť do „horúceho“, Rusko vytvára napätie malými presnými údermi, ktoré ho veľmi obratne zintenzívňuje informačnými útokmi.

Zvyčajne sa v poslednom čase vytváraním napätia v informačnom priestore poveruje súčasný námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie D. Medvedev, keďže však postava Medvedeva začína byť viac „smiešna“ ako „hrozná“, v r. „litovskej krízy“ V. Putin sa rozhodol zapojiť aj vážnejšieho charakteru – tajomníka Bezpečnostnej rady N. Patruševa. Takže 21. júna Patrušev, ktorého niektorí pozorovatelia považujú za možného nástupcu súčasného prezidenta, otvorene pohrozil Litve na stretnutí o aktuálnych otázkach národnej bezpečnosti v severozápadnom Rusku v Kaliningrade a povedal: „Rusko určite zareaguje na takéto nepriateľské akcie… .. dôsledky budú mať vážny negatívny dopad na obyvateľstvo Litvy.

Žiaľ, treba priznať, že informačné zbrane sú prakticky jediným typom zbraní, ktoré Rusko efektívne používa v súlade s vlastnou doktrínou „hybridnej vojny“. Nejednoznačnosť a „zlovestné podceňovanie“ je obľúbenou technikou ruských politikov a nie nadarmo sa v Rusku posledných 10 – 15 rokov venuje osobitná, ak nie hlavná pozornosť, teórii a praxi informačných a psychologických vplyvov.

Treba uznať, že táto taktika sa prejavila – v Litve dnes panujú veľmi úzkostné nálady. Rovnaká situácia do určitej miery pretrváva aj v iných pobaltských krajinách.

A môže za to, samozrejme, vojna na Ukrajine, ktorá ukázala, kam až môže Moskva zájsť. Prakticky nikto zo serióznych vojenských expertov nepripustil, že by Rusko v 21. storočí mohlo začať rozsiahlu vojnu proti ľudu, ktorá sa donedávna nazývala bratská, a viesť ju takýmito barbarskými metódami. Úplné zničenie Mariupolu a Severodonecka je toho nedávnym potvrdením. Absolútne bezohľadný teror voči Ukrajincom, sprevádzaný rovnakým neľudským zaobchádzaním s vlastnými vojakmi a dôstojníkmi, stratami zabitých a ranených, ktoré už presiahli 100 tisíc.

Psychologické posolstvo ruských vojenských „stratégov“ je veľmi jednoduché, no účinné – ak použijeme naše vlastné ako „potravu pre delá“, tak vo vzťahu k nepriateľovi neexistujú žiadne hranice.

Takéto nelogické a nepredvídateľné správanie obrovského jadrového štátu mätie odborníkov, z ktorých väčšina neverí, že Rusko je v pozícii zastaviť. To znamená, že sa považuje za krajinu, ktorá „uletela z koľají“, je medzinárodne legálna a jednoducho univerzálna.

Majstrovská kombinácia ukážky vojenskej sily, agresívnych vyhlásení popredných politikov a eskalácie psychózy zo strany ruských propagandistov, ktorí sa snažia vyvolať pochybnosti o jednote NATO argumentujúc, že ​​Nemecko a Francúzsko pravdepodobne nebudú bojovať za Litvu a Estónsko, dáva svoj výsledok – sociálna frustrácia, úzkosť a nervozita v spoločnosti narastajú. Presne rovnakú taktiku zastrašovania a vytvárania chaosu v mysliach ľudí Rusko opakovane používalo a používa proti Ukrajine.

Ale na druhej strane je úplne jasné, že niet cesty späť, že Litva ako člen Európskej únie sa nemôže len pripojiť k sankciám EÚ. A že každá výzva litovských lídrov na dialóg s Moskvou alebo na odblokovanie dodávok tovaru, ktorý podlieha sankciám, do ruského Kaliningradu, sa zmení na „politickú samovraždu“.

Napriek tomu je úspech Ruska v pokuse o „odblokovanie“ Kalingradu len čiastočný – Spojené štáty americké jednoznačne vyhlásili, že článok 5 Severoatlantickej zmluvy je relevantný a pokus o agresiu proti Litve alebo ktorejkoľvek inej pobaltskej krajine spôsobí rozhodujúce, „vytriezvenie“ zo strany celého NATO.

Prakticky nikto nemôže pochybovať o tom, že aktuálny summit NATO v Madride prijme novú strategickú koncepciu Severoatlantickej aliancie a opätovne potvrdí oddanosť princípom, na ktorých je založená.