Ruská vojna proti Ukrajine posunula vpred rozširovanie Európskej únie. To, čo pred niekoľkými mesiacmi vyzeralo ako vzdialený sen, sa stalo skutočnosťou. Ukrajina získala kandidátsky štatút krajiny EÚ. Rozhodla o tom vo štvrtok v Bruseli Európska rada. Štatút získalo aj Moldavsko. Na summite únie Slovensko zastupuje premiér Eduard Heger (OĽaNO).

„Je to jedinečný a historický moment vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ. Som vďačný (predsedovi Európskej rady) Charlesovi Michelovi, (predsedníčke Európskej komisie) Ursule von der Leyenovej a vedúcim predstaviteľom EÚ za podporu. Budúcnosť Ukrajiny je v rámci EÚ,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.

Teší sa aj moldavská prezidentka Maia Sanduová. „Členské štáty EÚ nám udelili štatút kandidátskej krajiny. Je to jednoznačný a silný signál podpory pre našich občanov a európsku budúcnosť Moldavska. Sme vďační a odhodlaní napredovať na ceste reforiem,“ napísala Sanduová na sociálnej sieti Twitter.

Hlasujte za Ukrajinu

„Ukrajina je Európa. Hlasujte za Ukrajinu,“ vítalo v belgickom hlavnom meste lídrov členských štátov únie skandovanie desiatok Ukrajincov a ich podporovateľov.

„Ukrajina je štátom, ktorý je, bohužiaľ, zmietaný vojnou. Ukrajina je úplne kľúčová a strategická z hľadiska rozvoja Slovenska, ale aj z hľadiska bezpečnosti Slovenska. Preto veľmi silno podporujeme tento kandidátsky štatút,“ povedal Heger.

„Kandidátsky štatút pre Ukrajinu je v strategickom a v dlhodobom záujme EÚ. Po mnoho desaťročí bola európska integrácia mimoriadne úspešným mierovým projektom. No ako ruská vojna dramaticky ukázala, mier a s ním aj demokracia a prosperita sú stále v ohrození, kým nie je európske rozširovanie kompletné,“ uviedol pre Pravdu Jörg Forbrig, analytik z organizácie German Marshall Fund.

Už minulý týždeň v piatok Európska komisia odporučila, aby Ukrajina kandidátsky štatút získala s tým, že by sa jej mal udeliť pod podmienkou, že vo viacerých oblastiach urobí potrebné kroky. Podľa eurokomisie však Kyjev celkovo výrazne pokročil v dosahovaní stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. EK tvrdí, že Ukrajina preukazuje pozoruhodnú odolnosť z hľadiska makroekonomickej a finančnej stability, ale zároveň musí pokračovať v ambicióznych štrukturálnych hospodárskych reformách.

„Ukrajina si zaslúži kandidátsky štatút z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, Ukrajinci nebránia len svoju krajinu, ale aj základné hodnoty, ktoré patria do jadra EÚ. Po druhé, kandidátsky štatút pomôže prepojiť budúcnosť Ukrajiny s Európou. Negarantuje členstvo, ale bude ho možné použiť ako páku na ukrajinské elity, keby sa usilovali blokovať zavádzanie nevyhnutných reforiem do praxe pri budovaní funkčného a prosperujúceho štátu,“ povedal pre Pravdu Ryhor Nizhnikau z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

Kandidátsky štatút skutočne neznamená automatické členstvo. Dokonca ho bude možné Ukrajine v prípade neplnenia podmienok odobrať. Aj Slovensko má za sebou svoju históriu neľahkej cesty do EÚ. Prihlášku do únie podala v roku 1995 ešte vláda šéfa HZDS Vladimíra Mečiara. No Slovensko do EÚ vstúpilo až 1. mája 2004.

Únava z vojny?

Ukrajina už rovné štyri mesiace čelí ruskej invázii, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. O členstvo v EÚ požiadala 28. februára, štyri dni po vypuknutí vojny. Kandidátsky štatút bude pre Ukrajinu silným politickým signálom, ktorý môže slúžiť aj ako morálna vzpruha.

Od začiatku vojny únia prijala šesť balíkov sankcií proti Rusku. No najmä ten posledný, ktorý sa okrem iného týka ropného embarga, sa rodil neľahko. A je otázne, čo bude ďalej, najmä, keby sa únia usilovala uvaliť na Moskvu ďalšie energetické sankcie. Embargo na dovoz ruského jadrového paliva by bol problém pre viaceré krajiny, ktoré sú od neho závislé, vrátane Slovenska. Čo sa týka dodávok plynu, je možné, že nakoniec to nebude Európa, ktorá sa odstrihne od Ruska, ale naopak.

V bruselských kuloároch do istej miery badať únavu z vojny. Znejú hlasy, že by vzhľadom na rastúce ceny energií a infláciu, ktoré kvária ľudí, bolo dobré, keby sa konflikt čo najrýchlejšie skončil.

„Momentálne žijeme už dva roky v krízových časoch. Únava dolieha sporadicky na každého. Myslím si však, že lídri sú už aj vytrénovaní. A najdôležitejšie je, že nemôžeme podľahnúť únave. Jednoducho si to nemôžeme dovoliť. V hre je budúcnosť Európskej únie, ale aj Európy. Musíme nájsť silu na to, aby sme sa únavou nenechali spomaliť. Naopak, musíme pracovať ešte rýchlejšie. Spolupráca a jednota sú v tomto kľúčové. Je čas na to, aby krajiny EÚ ukázali líderstvo. Na európskej, aj svetovej úrovni,“ zdôraznil v Bruseli Heger.

„Chcel by som povedať, že slovenský premiér bol prvým lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý ešte v marci na neformálnom summite únie vo Versailles ponúkol lídrom návrh plánu pre Ukrajinu. Jeho zásadnou súčasťou bol aj kandidátsky štatút pre Kyjev,“ pripomenul Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorý pôsobí ako poradca premiéra. „Na schôdzke boli prvé reakcie rozpačité. Ešte pred mesiacom bola jedna tretina členských krajín proti alebo mala nejaké výhrady voči kandidátskemu štatútu pre Ukrajinu. Skutočne to nebolo jednoduché. Ak sa to podarilo, je to zaujímavý výsledok slovenskej diplomacie a diplomacie predsedu vlády,“ povedal Duleba, podľa ktorého Heger pre ukrajinský kandidátsky štatút telefonoval minimálne dva razy so všetkými lídrami krajín únie.

Podľa experta je súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine potrebné rozmýšľať aj nad budúcimi rozpočtami štátov EÚ. „Je našou domácou úlohou, aby sme mali Kyjev na palube, lebo to nám ušetrí výdavky na obranu. Možno je to na jednej strane povedané cynicky, ale všetci v EÚ postupne začali vnímať tento argument. Cítime dosahy vojny, napríklad na cenách energií. No v prípade, ak Ukrajina neuspeje, náklady na naše živobytie budú väčšie a budeme niekoľkonásobne chudobnejší. Môžeme byť leniví a lamentovať, ale vojna sa sama od seba neskončí,“ dodal Duleba.

Okrem Ukrajiny a Moldavska na kandidátsky štatút čakalo aj Gruzínsko. Neuspelo však. Kaukazský štát ho pravdepodobne získa až niekedy v budúcnosti.

Západný Balkán a EÚ

Bez výraznejších očakávaní sa konal v Bruseli aj summit Európskej únie s partnermi zo západného Balkánu, ktorí sa roky márne usilujú o posun na svojej ceste k členstvu v európskom bloku. Albánsky premiér Edi Rama povedal, že 26 krajín EÚ je impotentných. Okrem Albánska boli na rokovaniach zastúpené aj Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko. Niektoré krajiny ako Rakúsko či Slovinsko žiadali spojenie udelenia kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu s jeho udelením pre Bosnu, ktorá na to čaká od roku 2016. Ďalším problémom je, že Bulharsko odmieta začiatok rokovaní o vstupe so Severným Macedónskom, čo má vplyv aj na Albánsko. „Je hanbou, že člen NATO, Bulharsko, drží ako rukojemníkov dvoch ďalších členov NATO, konkrétne Albánsko a Severné Macedónsko, zatiaľ čo tesne za hranicami Európy zúri vojna,“ pripomenul Rama.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk