To, že OĽaNO sa neprepadlo na úroveň Za ľudí, je skoro zázrak.

Keď sa Igor Matovič koncom marca minulého roka vzdával postu premiéra, snažil sa pôsobiť zmierlivo. Podľa vlastných slov urobil v predvečer Veľkého týždňa „gesto odpustenia“. Nebol by to však Matovič, keby nedodal, že to gesto robí kvôli ľuďom, ktorí „v politike, pre mňa aj znenazdajky, zažiadali môj odchod z postu predsedu vlády“.

Skoro zázrak

Bývalý premiér je totiž doteraz zatrpknutý z toho, že sa bývalým premiérom stal proti svojej vôli. Stále trpí pocitom krivdy a nespravodlivosti. Máme pre neho však dobrú správu, ktorá jeho traumu ukončí. Podľa prieskumu agentúry AKO hodnotí jeho prácu negatívne až 82 percent opýtaných.

A čo je pre predsedu Obyčajných ľudí ešte horšie, viac ako polovica respondentov ho vníma úplne negatívne. Pripomeňme, že tentoraz sa nehodnotila dôvera, ale celkové pôsobenie v politike. Paradoxne, je to dobrá správa. To, že OĽaNO sa neprepadlo kamsi na úroveň Za ľudí a stále má vyše osempercentné preferencie, je za týchto okolností skoro zázrak.

Richard Sulík a Veronika Remišová, ktorí pred vyše rokom žiadali odchod Matoviča z postu premiéra, tak nezachránili len svoju vládu, ale aspoň na chvíľu aj Matovičovu politickú kariéru i jeho hnutie.

Eduard Heger je síce vnútropoliticky slabý premiér a zásadné otázky skôr komentuje, ako rieši, no v tomto ohľade splnil svoju úlohu nad očakávania. Hovorí sa, že bez Matoviča by nebolo OĽaNO. Momentálne by však zrejme nebolo hlavne bez Hegera. Otázka je, čo by s tým mal premiér robiť ďalej.

Matovičovo vzrúšo

Výsledky prieskumu AKO môžu byť pre Hegera nebezpečné. Kladný názor na Matovičovo pôsobenie v politike má iba relatívne tesná väčšina voličov Obyčajných ľudí. A len päť percent ho vníma jasne pozitívne. Naopak, s Hegerovou prácou na poste premiéra je podľa iného prieskumu AKO spokojných takmer 93 percent voličov OĽaNO.

A do tretice, Matovič je jediným predsedom, ktorý nie je vo svojej strane najdôveryhodnejší (ak nerátame Michala Šimečku z Progresívneho Slovenska, ktorého predbehla prezidentka). Heger ho predstihol síce iba v rámci štatistickej chyby, ale predsa. Premiér je pre voličov OĽaNO navyše menej nedôveryhodný ako minister financií. To môže Matovičovi čoskoro začať prekážať.

Už naznačil, že ak ho predseda vlády bude chcieť odvolať, bude to zaujímavé, no on má rád „vzrúšo“. Matovičovo vzrúšo však nie je ako jazda na horskej dráhe, ktorá síce vyzerá nebezpečne, ale väčšinou pri nej nič nehrozí. Je skôr ako ruská ruleta. Nikdy neviete, v ktorej komore ju guľka. Zatiaľ to však na nič také nevyzerá.

Vecne je Matovič dávno zrelý na odvolanie (či presnejšie na to, aby nebol nikdy do žiadnej exekutívnej funkcie vymenovaný) a ústavne Hegerovi nič nebráni, aby to urobil. Skôr naopak. Lenže to Heger neurobí, pretože vo funkcii nie je preto, aby tam plnil svoje ústavné právomoci, ale politické zadanie. Verejne sa podriadil autorite koaličnej rady.

Ideálny kandidát

Samozrejme, netvrdíme, že Matovič sa v záchvate závisti Hegera čoskoro zbaví. Minister financií síce často nekoná racionálne, ale momentálne neznáša Richarda Sulíka a Zuzanu Čaputovú. Nemá dôvod púšťať sa ešte aj do Hegera. Môže však premiérovi strpčovať život drobnými podrazmi a verbálnymi štuchancami, alebo sa bude snažiť presadiť ďalšie megalomanské projekty, aby ho zatienil.

To pritom ani netreba. Heger nie je politik, ktorý by chcel niekomu zacláňať. Tvrdí, že nemá ambíciu byť lídrom OĽaNO a nemáme dôvod mu to neveriť. Má podobný problém ako Veronika Remišová – ako politik hodný chvály vyzerá len pri Matovičovi. Predsa len však pre neho vidíme politickú budúcnosť.

Hoci vraj ani také ambície nemá, bol by dobrým kandidátom na prezidenta. Prezidentom až tak nie, no ako kandidát je ideálny. Slováci majú radi nekonfliktné hlavy štátu, ktoré upokojujú a zjednocujú, no nemajú radi, keď sa prejavia ako politici. Radšej rozvážne slová ako odvážne činy. A na to je Heger ako stvorený.

Zdroj: https://www.aktuality.sk