Prezident Ruskej federácie podpísal zákony o nevykonávaní rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Rusku.

Prvým z nich je zákon o nevykonávaní rozhodnutí ESĽP prijatý po 15. marci 2022.  Druhý podpísaný zákon odstránil rozhodnutia ESĽP z dôvodov na preskúmavanie trestných vecí v Ruskej federácii.

 Zákony prijala Štátna duma po vylúčení Ruska z Rady Európy v polovici marca a ESĽP pozastavil posudzovanie sťažností na Ruskú federáciu.

 Výbor ministrov Rady Európy 16. marca vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu rozhodol o vylúčení Ruska z Rady Európy.  Stalo sa tak po tom, čo PZRE jednohlasne hlasovalo za okamžité vystúpenie Ruska z Rady.

 „Ruská federácia sa dopustila hrubého porušenia Charty Rady Európy, nezlučiteľného so štatútom členského štátu a neplní si svoje záväzky voči Rade Európy,“ uvádza sa v texte PZRE s objasnením. že Rusko od 16. septembra stráca štatút zmluvnej strany Európskeho dohovoru o ľudských právach.

 Doteraz bol ESĽP inštanciou, v ktorej sa obyvatelia Ruska mohli odvolať proti rozhodnutiam ruských súdov alebo sa sťažovať na porušenie svojich práv úradmi.

 Mimochodom, Rusko bolo jedným z lídrov, pokiaľ ide o počet sťažností, čo v zásade nie je prekvapujúce.  V roku 2015 bol v Ruskej federácii prijatý zákon, že Ústavný súd môže uznať rozhodnutia ESĽP za nevykonateľné.

 Podľa prijatých zákonov už rozhodnutia EDĽP nebudú základom pre preskúmavanie rozhodnutí prijatých ruskými súdmi, inými slovami, nadradenosť ruského práva nad rozhodnutiami štrasburského súdu je konsolidovaná.

Trestný poriadok Ruskej federácie vylučuje ustanovenia, že rozhodnutia ESĽP sú základom pre zrušenie súdnych rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť, ako aj pre obnovu konania v trestnej veci z dôvodu nového, resp. novoobjavené okolnosti.

 Moskva sa už pokúsila krásne a v správnej forme vysvetliť prijatie nových zákonov.  Predseda Štátnej dumy Volodin tak obvinil ESĽP, že sa stal „nástrojom politického boja“.

 Šéf ruského parlamentu poznamenal, že niektoré rozhodnutia štrasburského súdu “priamo odporujú Ústave Ruskej federácie, našim hodnotám, tradíciám”.  Ako príklad uviedol požiadavku ESĽP na uznanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia.

 „A takýchto rozhodnutí Európskeho súdu bolo veľa.  S tým nemôžeme súhlasiť,“ zdôraznil Volodin.

 Podľa tlačovej služby Rady Európy Rusko podľa rozhodnutí ESĽP dlhuje približne 74 miliónov eur ako spravodlivé odškodnenie.  V tejto sume nie je započítaných 1,9 miliardy eur, ktoré musí Ruská federácia zaplatiť bývalým akcionárom ropného koncernu Jukos.

 Celkovo zostáva nevybavených 2030 prípadov, z toho 222 vedúcich (odhaľujúce štrukturálne a systémové nedostatky, ktoré je potrebné riešiť).

 Takéto zákony prijaté ruskou stranou demonštrujú jasný smer – Ruská federácia sa sťahuje z medzinárodných štruktúr a napokon smeruje k sebaizolácii.

 Ohradenie sa pred civilizovaným svetom umožní kremeľskej klike posilniť svoje už tak veľmi propagované represívne zdroje.

 A ak predtým mal obyčajný Rus aspoň strašidelnú nádej na pomoc medzinárodných štruktúr, Moskva teraz zatvorila pred obyvateľstvom tieto dvere.

 Zdá sa, že Kremeľ sa na blížiace sa voľby dôkladne pripravuje.  V septembri si Rusi zvolia nový parlament a šéfov viacerých regiónov.

 Hoci „budú voliť“ je silné slovo.  V Rusku je slovo voľby skôr pomenovaním okamihu ako označením podstaty.  Teraz, keď nebude možné odvolať sa proti konaniam úradov kdekoľvek, s výnimkou tých istých samotných úradov, možno úplne zabudnúť na „výber“ ako taký pre Rusa.

 Tí, ktorí nesúhlasia s líniou kremeľskej kliky, budú ako vždy označovaní ako „zahraniční agenti“, „špióni“ atď.  Niet pochýb o tom, že po odmietnutí spolupráce Ruska s ESĽP budú nasledovať zvýšené represie voči účastníkom protestného hnutia v Rusku.

 V zásade, čo sa stalo, je len málo ľudí prekvapených.  Moskva sa dlho nachádza mimo akýchkoľvek právnych inštitúcií, v ktorých žije civilizovaný svet.

 Teraz Kremeľ podnikol právny krok, ktorým formalizoval to, čo de facto robil už dlho – útok na práva občanov.

 Rusko ako právny nástupca Sovietskeho zväzu (ktorého si aj v tejto veci určilo bez dodržiavania elementárnych noriem) si od neho v prvom rade osvojilo – neúctu k človeku, jeho právam a slobodám.

 To, čo sa deje v modernom Rusku, ako poznamenávajú politológovia, svojou hustotou prevyšuje sovietske modely neslobody.

 Ale toto všetko spoľahlivo vyleští zbor prokremeľských médií (iné, v dnešnom RF, ak existujú, tak ich jednoducho nikto nepočuje).

 Takéto masmédiá, hoci by bolo správnejšie povedať – masové dezinformácie, „správne“ sprostredkúvajú realitu laikom, „vysvetľujúc“ ich obyvateľom, že Rusko je najslobodnejšia krajina na svete.

 Vzhľadom na mieru prieniku do mysle bežného Rusa sú na tom celkom dobre.  Koniec koncov, Putin, dobre si pamätajúc slová Goebbelsa, ktorého aktivity obdivoval – „dajte mi médiá a ja z každého národa urobím stádo svíň“ – keď sa dostal k moci, prvá vec, ktorú si podriadil, bolo všetko komunikačné kanály s obyvateľstvom vrátane médií.

 Teraz je jedinou otázkou, do akej miery sú samotní občania Ruska pripravení znášať takéto „experimenty“ na sebe.  Nikto okrem nich samotných nemôže vo svojej krajine nič zmeniť.

 Či je to však ich krajina, je teraz otázkou.  Pretože štát, v ktorom občan nemá žiadne práva, už nie je štátom v obvyklom zmysle slova a jeho obyvatelia sú len obyvateľstvo.

 Krajina, ktorá má takmer polovicu svetových zásob nerastných surovín a je geograficky najväčšia, sa postupne zosúva na úroveň tretieho či dokonca štvrtého svetového spoločenstva a prestáva byť plnohodnotným hráčom na medzinárodnom poli.  A jej vedenie je civilizovanou komunitou vnímané ako banda marginálov, ktorí sťahujú svoj štát do priepasti autoritárstva.

 Vyzerá to tak, že Rusko padá na dno.  Ale tento stav vecí je aj chvíľou príležitosti.  Možno prišiel čas na správne rozhodnutia a obyvateľstvo sa môže stať národom.  A veľkosť, z čisto geografickej, sa stane bezpodmienečným konceptom sebauvedomenia obyčajného Rusa – občana Ruskej federácie.

 Medzitým je Rusko „ruským svetom“, čo sa prejavilo v Buche, Mariupole, Charkove a ďalších ukrajinských mestách.  Svet – nesúci chaos a skazu, neuznáva medzinárodné pravidlá a zákony a teraz oficiálne zrušil ich nadvládu.

Autor: Josef Kováč