Vojenská kampaň proti Estónsku, ktorú Kremeľ naplánoval na rok 2014, sa nikdy neuskutočnila. Avšak aj napriek tomu, že tento štát je členom Severoatlantickej aliancie, Moskva stále neupustila od svojich agresívnych plánov zaútočiť na pobaltské krajiny.

Túto myšlienku vyjadril mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ukrajiny v Spojených štátoch v rokoch 2015-2019 Valerij Čalij v rozhovore pre ukrajinský televízny kanál Espresso.
„Je dostatok spoľahlivých informácií a ja im verím, že v roku 2014 bol naplánovaný prvý útok vojny proti Estónsku a ďalej proti pobaltským krajinám. Len útek a slabosť Janukovyča viedli k tomu, že (Rusko – pozn. red.) využili situáciu na Kryme vo svoj prospech a stiahli sa z tejto strany, “uviedol ukrajinský diplomat.

Podľa Chalyho teda Ukrajina od tej vojny v roku 2014 pokrývala pobaltské krajiny.
Teraz však v Ruskej federácii opäť vracajú príbeh o útoku na pobaltské štáty. To sa podľa diplomata robí pre vnútornú potrebu.

V komentári k vyjadreniam ruského poslanca Fedorova, ktorý navrhol zrušiť dekrét z čias ZSSR o uznaní nezávislosti Litvy (6. septembra 1991 na zasadnutí Štátnej rady ZSSR, samostatnosť Lotyšska, Litvy a Estónska), Valery Chaly poukazuje na domácu orientáciu takejto akcie.

„Pokiaľ ide o vplyv na nezávislosť Litvy, takéto rozhodnutie bude mať nulu. Ide o uvoľnenie vnútornej situácie v samotnom Rusku a utvorenie predstavy, že Litva je podštát, tak ako sa v zásade o Ukrajine hovorilo, že nemá právo na existenciu a že nie je nezávislá,“ povedal diplomat. poznámky.

Vysvetľuje, čo teraz smeruje propagácia témy s Litvou k vytvoreniu maximálnej konsolidácie a mobilizácie mocenskej spoločnosti, že okrem Ukrajiny sú aj iní nepriatelia.

„Akonáhle sa to stane, akonáhle Štátna duma prijme takéto rozhodnutie, bude to jasný signál, že „pripravujeme sa na vojnu“, to znamená, že sme pripravení vstúpiť do Litvy. A toto je už krajina NATO,“ povedal bývalý veľvyslanec Ukrajiny s tým, že Rusko takto „označuje svoje vektory vonkajších hrozieb a ukazuje, že tieto línie sú konsolidované a dlhodobo pripravené bojovať, dokonca aj s týmito krajinami aliancie.

Moskva opakovane dávala provokatívne vyhlásenia, ktoré naznačovali a niekedy aj priamo poukazovali na pripravenosť otvoreného konfliktu s krajinami NATO. A v tejto súvislosti sú slová ukrajinského diplomata doplnením obrazu, ktorý si vykresľujú samotní ruskí lídri a kremeľskí dvorní politici.

Hlavná vec je, že takéto signály z Kremľa by mali byť v Európe správne počuť. A zdá sa, že civilizovaný svet chápe rozsah takýchto vyhlásení.

Európa demonštruje pripravenosť brániť sa, najmä tie krajiny, ktoré sú v tesnej blízkosti Ruskej federácie.

Je to orientačné, ale zatiaľ napríklad Spojené štáty uvažujú o kvalifikácii krokov unáhleného vedenia – litovský parlament 10. mája jednomyseľne odhlasoval uznanie Ruska za teroristický štát.

„Litovský Seimas uznal ozbrojenú agresiu proti Ukrajine zo strany ozbrojených síl Ruskej federácie a jej politického a vojenského vedenia, ktorá sa začala 24. februára 2022, ako genocídu ukrajinského ľudu,“ uviedol litovský parlament v uznesení.

Okrem toho Litva od 22. mája úplne zastavila dovoz ruských energetických zdrojov – ropy, elektriny a zemného plynu. Ide teda o vynikajúci príklad pre ostatné krajiny EÚ, ako získať nezávislosť od ruských energetických zdrojov.

„Toto nie je len mimoriadne dôležitý míľnik pre Litvu na jej ceste k energetickej nezávislosti, ale aj prejav našej solidarity s Ukrajinou,“ povedal litovský minister energetiky Dainius Kreivis.

Mimochodom, 1. júna Litva odvolala svojho veľvyslanca z Ruska.

Ak sa niekomu skôr zdalo, že vojna na Ukrajine je niekde veľmi ďaleko, dnes sa takéto ilúzie postupne vytrácajú.

A po Ukrajine môže byť na rade ktokoľvek. Áno, dnes si nie celá Európa uvedomuje, čo je Rusko, ale čím bližšie sú hranice vášho štátu ku kordónom Muscovy, tým je toto chápanie reálnejšie.

Nie je náhoda, že pobaltské štáty a Poľsko sú najsilnejšími podporovateľmi Ukrajiny, pretože jasne chápu, že môžu byť ďalšie.

Aj keď tradične neutrálne Fínsko a Švédsko deklarovali svoje želanie vstúpiť do NATO, tvárou v tvár hrozbe zo strany Ruskej federácie je zrejmé, čo je Moskva a aké hrozby pre Európu predstavuje.

A to, že Kremeľ nielenže neskrýva svoje imperiálne ambície, ale aj otvorene deklaruje túžbu „ísť ďalej do Európy“, by si štáty kontinentu mali vypočuť a ​​presadzovať novú bezpečnostnú politiku, ktorá môže zachrániť Starý svet pred nové výzvy, ktorého meno je Rusko zoči-voči jeho vládnucemu režimu.

No kým iní sa na boj s Kremľom ešte len chystajú, Ukrajinci bránia skutočné európske hodnoty, sú skutočným garantom bezpečnosti na kontinente. Dnes ukrajinský ľud bráni svoju krajinu a bráni mier v celej Európe.

Autor: Jozef Kováč