Ruské vojenské vedenie po porážke v kontaktnom strete s ukrajinskou armádou výrazne revidovalo metódy vedenia ďalšej vojny. Teraz Rusko s pomocou diaľkových raketových útokov systematicky ničí ropné sklady a sýpky po celej Ukrajine. Výkonnostné charakteristiky ruských balistických rakiet umožňujú zasiahnuť cieľ kdekoľvek na Ukrajine. Rusko chce úplne zničiť zásoby paliva a akýchkoľvek palív a mazív na území Ukrajiny. Počas vojny bola Ruská federácia čiastočne alebo úplne zničená
6 sýpok, vrátane poškodenej najväčšej sýpky na severe Ukrajiny pri meste Ovruch v Žitomirskej oblasti, uvádza Сyprus Daily News.

Pretrvávajúce nepriateľské akcie znemožňujú Ukrajine plniť si záväzky vývozcu potravín. Rusko úplne zablokovalo ukrajinské prístavy na Čiernom mori, čím vyrovnalo možnosti exportných a importných dodávok tovaru a zdrojov. V čiernomorských prístavoch Ukrajiny je tak zablokovaných viac ako 4,5 milióna ton obilia určeného na export. Zároveň Rusko obmedzilo vývoz svojho obilia. Vojna, ktorú rozpútalo Rusko, vytvára riziko potravinovej krízy, ktorá sa v krajinách najviac závislých od dodávok potravín môže rozvinúť do obrovského hladomoru. To ohrozuje najmä krajiny Blízkeho východu a južnej Európy vrátane Grécka.

Ruskí propagandisti vopred vyslovili predpoklad hroziaceho hladomoru, ktorý by nastal v prípade totálnej vojny na Ukrajine. Je zrejmé, že tento predpoklad je plne v súlade s koncepciou hybridnej agresie, ktorú Kremeľ široko používa. Najmä rozsiahle ostreľovanie ukrajinských miest vyvolalo najväčší prílev utečencov do Európy od druhej svetovej vojny. Rusko teda pripravuje asymetrickú odpoveď Západu na sankcie, ktoré uvalil, a protiruskú rétoriku. Potravinová kríza a prílev utečencov sa budú interpretovať ako prirodzený dôsledok sankcií uvalených na Rusko. Rusko pripravuje Ukrajinu o hlavný ekonomický zdroj krajiny – poľnohospodárstvo a prístavnú infraštruktúru.

Preto je hlavným nebezpečenstvom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu to, že Kremeľ vytvára komplexné hybridné hrozby pre celý Západ. Využitím zapojenia Ukrajiny do svetovej ekonomiky, najmä jej exportného a tranzitného potenciálu, Rusko vytvára nové spúšťače tlaku na krajiny, ktoré vyjadrujú podporu Ukrajine. Neporovnateľnosť vojenského potenciálu Ruska a Ukrajiny spolu s existujúcimi obchodnými zmluvami medzi západoeurópskymi krajinami a Ruskou federáciou umožňujú Kremľu prejsť na dlhodobú, vzdialenú vojnu, ktorej všetky negatívne prejavy podľa Putina „bude na svedomí kyjevského režimu.“

Vojna na Ukrajine sa stala povestným „bodom rozdvojenia“, od ktorého výsledku závisí budúcnosť celého sveta. Z výsledku toho, kto vyhrá vojnu zdrojov a vojnu klamstiev. Jednou z hlavných zraniteľností sú základné potreby ľudí v oblasti jedla a zabezpečenia domáceho pohodlia. Rusko sa bude snažiť urobiť z tejto vojny bod zraniteľnosti pre každú krajinu, ktorá priamo alebo nepriamo vyjadrí svoju podporu Ukrajine.

Putin neváha použiť tie najzločinnejšie metódy na dosiahnutie svojich cieľov, ktorým je obnovenie ruských sfér vplyvu a následné rozpútanie veľkej vojny v Európe. Kremeľský diktátor sa zámerne snaží vyvolať svetový hladomor s cieľom využiť dodávky potravín z Ruskej federácie ako nástroj politického vydierania.