Samozvaný prezident Bieloruska Lukašenko povedal Putinovi, že Poľsko a „NATO“ sa chystajú zmocniť sa západu Ukrajiny.

„Už podnikajú kroky na rozčlenenie Ukrajiny,“ povedal bieloruský diktátor s tým, že „Poliaci a NATO sú pripravení „pomôcť“ ukrajinskému štátu zabratím západnej Ukrajiny.“

„To nás znepokojuje nielen z pohľadu dnešnej bezpečnosti. Toto je ich stratégia aj pre západné Bielorusko. Preto máme uši otvorené, povedal Lukašenko.

Zdá sa, že neomladzujúci bieloruský „líder“ začína strácať kontakt s realitou. Je pravda, že vzhľadom na to, čo povedal ďalej, to naznačuje, že pointa tu nie je len v nedostatočnosti Bielorusa, a nielen v ňom samotnom.

„Ako som povedal, Ukrajinci nás budú musieť požiadať, aby sme nedovolili oddeliť túto západnú časť a ďalšie časti od Ukrajiny – ich problémy, ktoré budeme musieť vyriešiť,“ naznačil samozvaný bieloruský prezident.

A táto časť jeho prejavu veľmi jasne vysvetľuje podstatu toho, čo bolo povedané. Počas celej inscenácie tohto dialógu je viditeľné smerovanie Kremľa – príprava na ďalšie „oslobodenie“.

Pravdepodobne je už ukončená „denacifikácia“ ukrajinského štátu (najmä jeho východnej a južnej časti), v chápaní Kremľa, a Moskva sa chce s pomocou „všemocného“ Bieloruska zmocniť Západu Ukrajina.

V každom prípade sa na to ľudia začínajú pripravovať. V prvom rade Bielorusi a Rusi.

V generálnom štábe bieloruskej armády strašia, že na hranicu s Ukrajinou pritiahli ďalší kontingent údajne v očakávaní „provokácie a útoku zo strany Ozbrojených síl Ukrajiny“.

Lukašenko zároveň neustále opakuje, že nebude bojovať proti Ukrajine a zapojí sa do ruskej vojny. Začiatkom mája dokonca vyhlásil, že vojna sa „naťahuje“.

To bolo brané ako želanie samozvaného prezidenta dištancovať sa a dostať sa z konfliktu „na sucho“.

De iure zostáva Minsk mimo rusko-ukrajinskej vojny. De facto je však priamym účastníkom, aktívne poskytuje Moskve svoje územie na útoky na Ukrajinu.

Lukašenkovo ​​hádzanie sa medzi Moskvu a Západ je pochopiteľné – dokonale chápe, že Haag čaká na Putina, a naozaj s ním nechce sedieť na jednej lavici.

Bieloruský diktátor sa tiež pokúsil presvedčiť svet, že nie je agresorom, vo svojej výzve generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, v ktorej Lukašenko poznamenal, že „Bielorusko vždy stálo za posilňovaním regionálnej a globálnej bezpečnosti“.

Vzápätí však poukazuje: „Bohužiaľ, v zásadnom zmysle sme neboli vypočutí a bezpečnostná architektúra v Európe zlyhala.

Zdalo by sa, že Bielorus sa snaží nájsť spoločnú reč so Západom, no zároveň zablúdi do štandardných kremeľských naratívov a obviňuje západné krajiny z neochoty pracovať na posilňovaní spoločnej a nedeliteľnej bezpečnosti, z nerešpektovania „legitímnych záujmov“. “ a ignorovanie „úzkosti ostatných partnerov, predovšetkým Ruska“.

Možno je to otázka nie na politikov, ale na psychiatrov – veď rozpoltenosť osobnosti je tu jasne viditeľná. Alebo je to len trik – manipulácia, s ktorou sa Lukašenko snaží jednoducho vyskočiť z močiara, v ktorom sa ocitol – medzi Moskvou a Západom.

A hoci medzinárodní analytici tvrdia, že Lukašenko sa snaží vyhnúť priamej účasti vo vojne Ruska proti Ukrajine, slová Bielorusa o túžbe Západu, vrátane Poľska zmocniť sa časti Ukrajiny, môžu naznačovať prípravu nejakého ďalšieho plánu Kremľa. , v ktorej je bieloruskému diktátorovi pridelená jeho úloha.

To môže viesť k ďalšiemu kolu napätia nielen na samotnej Ukrajine. Téma medzietnických vzťahov je totiž jednou z obľúbených Moskvy, ktorú neustále využíva a manipuluje s historickými rozdielmi.

Moskva naďalej masívne investuje do podpory krajne pravicových nacionalistických hnutí v celej Európe a Poľsko nie je výnimkou.

Vzhľadom na tok ukrajinských občanov, ktorí sú v Poľsku, našli spásu pred ruskou agresiou, sa Moskva snaží využiť túto skutočnosť vo svojich manipuláciách a stavia miestne obyvateľstvo proti Ukrajincom.

Kremeľ neustále priživuje názor Poliakov, že ich spoločenská úroveň bude klesať a podľa moskovských propagandistov za to môžu Ukrajinci.

Navyše takýto naratív presadzujú kremeľskí manipulátori aj v iných krajinách EÚ, ktoré podporujú Ukrajinu a prijímajú ukrajinských utečencov.

Pravda, Rusko skromne mlčí o tom, že práve ona spôsobila vysídlenie toľkých Ukrajincov do susedného Poľska. Okrem toho zohráva úlohu aj manipulácia Kremľa s plynom.

Plynové vydieranie Európy Ruskom napokon pokračuje – pre odmietnutie Varšavy platiť za modré palivo v rubľoch Moskva prerušila dodávky energetických zdrojov Poľsku.

Ďalším dôvodom informačného útoku na Poľsko je jeho úloha pri podpore Ukrajiny. Varšava sa dnes stala živým príkladom dobrých susedských vzťahov a ľudskosti a demonštruje skutočne bratský postoj k Ukrajine a Ukrajincom.

Andrzej Duda (prvý západný líder, ktorý osobne navštívil ukrajinský parlament od začiatku vojny), v prejave vo Najvyššej rade poznamenal, že „Ukrajina dnes bráni celý slobodný svet, takže celý slobodný svet by mal mať záujem o maximálnu pomoc Ukrajina.”

Je jasné, že Kremľu sa tento postoj nepáči a snaží sa ho všetkými možnými spôsobmi ovplyvniť. Vzhľadom na to, že Moskva sa vo svojich prostriedkoch nikdy neuskromnila, možno očakávať akékoľvek provokácie zo strany Kremľa.

Veď aj ostreľovanie Ľvova a okolia je akousi pripomienkou vrátane Poľska, že možnosti Ruska a chúťky jeho majiteľa sa neobmedzujú len na Ukrajinu.

Všetko uvedené opäť naznačuje, že ruská agresia na Ukrajine, bez ohľadu na to, ako ďaleko sa tam môže zdať, v strede alebo na západe Európy, je oveľa bližšie a reálnejšia, ako sa zdá bežnému Európanovi.

To je dôkaz, že neexistujú žiadne regionálne konflikty – je nemožné zabezpečiť budúcnosť celého kontinentu, keď v niektorej jeho časti prebieha vojna.

Toto je bitka, v ktorej, ako povedal poľský prezident, „Ukrajina bráni celý slobodný svet.“ A ako bude pripravený podporiť Ukrajinu, závisí od budúcnosti tohto slobodného sveta.

Autor: Jozef Kováč