Nemecká kancelárka nevylučuje zmeny hlavnej dohody medzi členmi EÚ.

Olaf Scholz vo svojom prejave 20. mája v Bundestagu povedal, že princíp rozhodovania na základe úplného konsenzu všetkých krajín možno z dokumentu odstrániť.

Otázka zmeny hlavnej zmluvy EÚ sa dostala do programu po tom, čo EÚ nedokázala presadiť šiesty balík sankcií voči Rusku.

Dôvodom bol postoj Maďarska, ktorého vláda nie je spokojná s odmietaním ruskej ropy.

Treba poznamenať, že myšlienka zrušenia národného veta bola medzi mnohými vládami EÚ už dlho skeptická, pričom tvrdili, že to odvedie pozornosť bloku od iných naliehavých problémov.

Vzhľadom na súčasnú realitu si však poslanci uvedomili potrebu reformy a zvolali konferenciu na aktualizáciu zmlúv EÚ.

„V prípade potreby môžeme hovoriť o revízii zmlúv, vrátane Európskeho dohovoru. Toto nie je tabu – povedal Scholz.

Nemecká kancelárka privítala, že čoraz viac krajín podporuje myšlienku rozhodovania v Európskej únii nie absolútnou jednomyseľnosťou, ktorá dáva jednotlivým krajinám de facto právo veta, ale väčšinovým hlasovaním.

Zároveň zdôraznil, že pri reforme Európskej únie je dôležité nespôsobiť inštitucionálnu krízu.

Čo prinesie takáto inovácia, ak bude prijatá, a bude prínosom pre Európsku úniu?

Táto otázka si určite vyžaduje starostlivý a vyvážený prístup. Už teraz sa však dá povedať, že takáto reforma prokremeľským politikom jednoznačne vyklepe pôdu spod nôh.

Napríklad teraz Maďarsko naďalej blokuje zavedenie nových sankcií EÚ proti Rusku, ktoré stanovujú postupný zákaz dovozu ropy.

Celý kontinent sa tak v skutočnosti ukázal byť rukojemníkom rozmaru jednej krajiny. Dokonca, dalo by sa povedať, jedna osoba – maďarský premiér Orbán – hlavná opora Kremľa v Európe.

Riadne rokovania o šiestom balíku sankcií sa skončili bez dohody. Ale na to, aby vstúpila do platnosti, je potrebný súhlas všetkých krajín EÚ.

Moskva teda pomerne nenáročne s pomocou svojich verných spolupracovníkov v EÚ blokuje sankcie EÚ voči sebe.

Veď Maďarsku, ktoré je silne závislé od ruskej ropy, bolo ponúknuté odložiť embargo do konca roku 2024. Orbán to však odmietol a žiadal odklad dvakrát dlhší, ako jednoznačne označil za to, že v jeho rozhodnutí nezohrali rolu ekonomické záujmy.

Výnimky zo sankcií sú stanovené aj pre Slovensko – do konca roka 2024 a Českú republiku – do júna toho istého roku.

Ropné embargo by malo byť kľúčovým prvkom šiesteho balíka sankcií. Očakáva sa, že dodávka ropy z Ruska sa zastaví do šiestich mesiacov a ropných produktov do konca roka 2023.

Podľa agentúry Bloomberg sa Grécko a Cyprus zatiaľ nedohodli na obmedzení prepravy ropy. Rokovania o tejto otázke budú pokračovať v najbližších dňoch.

Od februára 2022 už EÚ prijala päť balíkov sankcií voči jednotlivcom, organizáciám, finančnému sektoru a energetickému sektoru Ruskej federácie v reakcii na protiprávnu agresiu Moskvy proti Ukrajine.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na zasadnutí Európskeho parlamentu uviedla, že šiesty balík sankcií voči Ruskej federácii bude pozostávať zo štyroch častí.

Po prvé, plánuje sa zaviesť sankcie proti ruským dôstojníkom a ďalším osobám zapleteným do vojnových zločinov v Buchu. „Vieme, kto ste, a budete sa zodpovedať,“ povedala von der Leyenová.

Po druhé, Sberbank, najväčšia banka v Rusku, a ďalšie dve finančné inštitúcie zo systémovo dôležitých pre ruský finančný trh sa plánujú odpojiť od SWIFT.

Tretím bodom šiesteho balíka sankcií bude zákaz vysielania pre tri popredné ruské televízne a rozhlasové spoločnosti, „agresívne šíriace Putinove lži a propagandu“.

„Nakoniec navrhujeme zakázať ruskú ropu. Nebude to ľahké, ale musíme na tom popracovať. Musíme sa postarať o postupné vyraďovanie ruskej ropy riadnym spôsobom, aby sme zvýšili tlak na Rusko a zároveň minimalizovali dopad na naše ekonomiky,“ povedala von der Leyen a zdôraznila, že EÚ chce, aby Ukrajina vyhrala túto vojnu.

Nemenej kategoricky sa vyjadril aj predseda Európskej rady. „Náš cieľ je jednoduchý: musíme rozbiť ruskú vojenskú mašinériu. A som si istý, že rada čoskoro zavedie nové sankcie, a to aj proti ruskej rope,“ vyjadril podporu novému balíku sankcií Charles Michel.

Podpora vedúcich politikov EÚ pre politiku sankcií voči agresívnemu Kremľu je pre Kyjev dobrým signálom. Obyvatelia Ukrajiny, ktorí takmer tri mesiace bránia svoje právo na slobodu, a tým brzdia expanziu „Rusov do Európy“, si zaslúži podporu civilizovaného spoločenstva.

A tie obmedzenia, ktoré už Európska únia zaviedla voči Moskve, ukazujú svoju účinnosť. V skutočnosti päť predchádzajúcich balíkov (posledný z nich bol predstavený v apríli tohto roku) obsahovalo pomerne pôsobivý arzenál opatrení.

individuálne sankcie vrátane sankcií voči Putinovi, Lavrovovi a poslancom Štátnej dumy; ekonomické sankcie voči niekoľkým ruským spoločnostiam a inštitúciám (berúc do úvahy odpojenie niekoľkých ruských bánk od SWIFT); obmedzenie prístupu na finančný trh EÚ; uzavretie vzdušného priestoru EÚ pre ruské lietadlá a uzavretie prístupu do prístavov EÚ pre lode plaviace sa pod ruskou vlajkou.

Taktiež zákaz akejkoľvek interakcie s jednotlivými štátnymi podnikmi vojensko-priemyselného komplexu, dovoz hutníckych produktov, nové investície v energetike a embargo EÚ na dovoz uhlia.

Ako vidíte, súbor opatrení, ktoré majú pripraviť agresora o finančný základ, je celkom presvedčivý. Otázkou je, kedy Moskva, aj pod tlakom týchto obmedzení, pochopí nezmyselnosť súčasnej agresie proti Ukrajine.

Nemenej dôležitým faktorom pri zastavení vojny je však uvedomenie si ohrozenia, ktoré predstavuje Kremeľ, zo strany európskych lídrov. A vystupovať ako jednotný front proti agresorovi.

Jednotu Európy medzitým narúša jeden „disident“. Potreba reformy princípov EÚ pravdepodobne skutočne existuje.

Autor: Jozef Kováč