Slovensko

Od Sputnika až po nevydanie Fica: Vláda je opäť v troskách, toto sú jej najväčšie frašky!

Koaličná fraška sa pozvoľna mení na tragédiu. Vzťah medzi jednotlivými stranami koalície bol málokedy taký napätý ako v týchto dňoch, keď sa minister financií Igor Matovič (49) snaží parlamentom pretlačiť vládne návrhy protiinflačnej pomoci rodinám a zdanenia importu ruskej ropy.

Hlasovanie sa očakáva až v utorok, no hustá atmosféra v parlamente by sa dala krájať už teraz. Spor o ruskú ropu a balíček pomoci však zďaleka nie sú prvým veľkým konfliktom súčasnej koalície.

November 2020 – Koronavírus 

Prvé vážne spory sa v koalícii objavili už niekoľko mesiacov po jej vzniku v súvislosti s riešením situácie okolo pandémie koronavírusu. Richard Sulík začal kritizovať najskôr policajné kontroly medzi okresmi, za čo ho OĽaNO obvinilo z populizmu.

Spor neskôr vygradoval najmä v súvislosti s Matovičovou záľubou v plošnom testovaní, pričom SaS sa spolu s väčšinou odborníkov postavila proti opakovaniu tohto procesu. „Kto bude chodiť pochovávať mŕtvych? Sulík osobne bude kopať hroby?“ oboril sa Matovič na Sulíka, strane SaS odkázal, že sa správa ako v materskej škole a jej poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú označil za lobistku Penty.

Marec 2021 – Sputnik

Dosiaľ najväčšiu koaličnú krízu spustil v marci 2021 neočakávaný krok Matoviča, ktorý za chrbtom koaličných partnerov dohodol v Rusku nákup neregistrovanej vakcíny Sputnik a jeho zásielku s veľkou pompou vítal na letisku s vtedajším ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Spor sa vyostril natoľko, že stál najskôr miesto práve Krajčího a nakoniec sa z premiérskeho postu po silnom tlaku najmä zo strany SaS musel porúčať aj samotný Matovič.

Najskôr si dával ako podmienku to, že z funkcií odídu aj jeho vtedajší najväčší úhlavní nepriatelia, teda Sulík, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a vtedajší podpredseda parlamentu Juraj Šeliga. Nakoniec však sklopil hlavu, koncom marca stiahol všetky požiadavky, premiérsky flek prenechal Eduardovi Hegerovi a stal sa namiesto neho ministrom financií.

Jar a leto 2021 – Za ľudí

Vládna koalícia to mala zvlášť na jar a v lete minulého roka poriadne „nahnuté“ aj v súvislosti so situáciou v najmenšej koaličnej strane Za ľudí. Tej sa začal postupne rozpadávať poslanecký klub, z ktorého na protest proti praktikám straníckej šéfky Veroniky Remišovej postupne poodchádzala väčšina poslancov.

Už aj dovtedy miniatúrna strana sa tak zmenila na takmer neviditeľnú a zostali jej štyria poslanci, zatiaľ čo ďalší šiesti pod vedením Kolíkovej prešli pod krídla poslaneckého klubu SaS. Koalícia následne ešte dlhé týždne riešila otvorenie koaličnej dohody, a to, kto vlastne môže chodiť na koaličné rady. Tieto debaty však nakoniec ustali a až na občasné výnimky túto tému koaliční lídri nevyťahujú.

September 2021 – Vojna v polícii

Hoci sa „opozičné“ vyjadrenia a správanie koaličnej strany Sme rodina a jej šéfa Borisa Kollára začali objavovať minimálne od prekvapivého zatknutia bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského v  marci 2021, hrozba odchodu Sme rodina z vlády vyzerala najakútnejšia na jeseň minulého roka, keď stránky novín plnila najmä vojna v  silových a bezpečnostných zložkách a vzájomné zatýkanie medzi údajnými členmi „tímu“ a „antitímu“.

Kollár sa na rozdiel od zvyšných koaličných lídrov staval na stranu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, kritizoval údajné nadužívanie kolúznej väzby a výpovedí spolupracujúcich obvinených a  odmietol sa podieľať aj na činnosti pracovnej skupiny pre obnovenie právneho štátu.

„Nebudeme sa zúčastňovať tejto skupiny, nebudeme tam dávať žiadne návrhy. Zrazu sú prokurátori mafiáni? Zrazu je generálny prokurátor mafián?“ zlostil sa Kollár. Tento spor časom mierne ustúpil do úzadia, každú chvíľu však môže opäť vyplávať na povrch.

Máj 2022 – Nevydanie Fica

Ďalšie veľké hromobitie vyvolal v  koalícii aj neúspech snahy vydať expremiéra Roberta Fica na väzobné stíhanie, na čo koalícii nakoniec chýbali dva hlasy. Hoci príčinou bola v prvom rade opäť „neposlušnosť“ Sme rodina, ktorej poslanci sa do jedného zdržali hlasovania, najsilnejší spor sa opäť rozhorel medzi Matovičom a SaS.

Sulík krátko po hlasovaní na sociálnu sieť napísal, že keďže Matovičovi odopreli poslušnosť dve poslankyne z OĽaNO, matovičovci „už nikdy nebudú môcť hovoriť o boji proti korupcii“. Od Matoviča si za to vyslúžil patričnú „nakladačku“, minister financií začal hovoriť o tom, že SaS je údajne už na odchode z vlády.

Máj 2022 – Daň z ropy a rodinný balíček

Najnovšie sa Sulík s Matovičom otĺkajú najmä v súvislosti s aktuálnymi dvoma vládnymi návrhmi na pomoc rodinám a  na zavedenie dane z  importu ruskej ropy. SaS napriek tomu, že to avizovala, pri hlasovaní o týchto návrhoch vo vláde nevyužila právo veta, rovno však oznámila, že ho podľa všetkého využije v  parlamente.

Matovič, tentoraz v zhode s mnohými odborníkmi, obviňuje Sulíka z toho, že svojimi vyhláseniami o nemožnosti odpojiť Slovensko od ruskej ropy sa stavia nie na stranu Slovenska, ale firmy Slovnaft a jej materskej skupiny MOL, ktoré majú z lacnej ruskej ropy obrovské marže, zatiaľ čo občania-motoristi z  toho nemajú nič. Matovič tento Sulíkov postoj dokonca označil za vlastizradu.

Zdroj: https://www.cas.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com