Nemecká spolková kancelárka uviedla, že pohyb Ukrajiny smerom k členstvu v EÚ napriek mimoriadnym okolnostiam spôsobeným ruskou inváziou nemožno urýchliť.

„Na ceste do EÚ neexistujú žiadne skratky. Vstupná procedúra nie je otázkou mesiacov či rokov,“ povedal Scholz.

Nemecký líder sa v snahe argumentovať svojím postojom vyjadril, že „niektoré výnimky pre Ukrajinu by vyzerali nespravodlivo pre krajiny západného Balkánu, ktoré tento proces začali skôr“.

Pripomeňme, že na samite v októbri minulého roku lídri EÚ spomenuli iba „záväzok k procesu rozširovania“, čím znepokojili šesť kandidátskych krajín – Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Kosovo, v nádeji, že uvidia nejaký časový rámec. .

Kancelárka v apríli vyzvala na kroky, ktoré by urýchlili smerovanie k členstvu krajín západného Balkánu, pričom poznamenala, že teraz práca na pristúpení týchto krajín nie je len o „otázka dôvery“ v EÚ.

„V súčasnosti ešte viac ako predtým ich integrácia spĺňa aj naše strategické záujmy,“ povedala kancelárka.

 Teraz v skutočnosti Scholz odmietol ukrajinskú stranu a zároveň poznamenal, že blok musí nájsť „rýchle a pragmatické“ spôsoby, ako Ukrajine pomôcť.

Francúzsky prezident predtým navrhol „riešenia“ pre Kyjev. Emmanuel Macron vo svojom prejave v Európskom parlamente povedal, že ukrajinskému štátu môže trvať veľmi dlho, kým vstúpi do EÚ, a navrhol vytvorenie nového formátu spolupráce medzi európskymi štátmi, ktorý by bol okrem iného otvorený pre Ukrajinu a Britániu.

Podporil to aj predseda Európskej rady, ktorý navrhol vytvoriť „novú politickú platformu pre európsku spoluprácu otvorenú Ukrajine“.

Charles Michel ubezpečil, že nová iniciatíva by nemala nahradiť vstup nových krajín do EÚ, ale dokáže ju výrazne aktivovať.

 Poznamenal tiež, že túto otázku zaradí do programu summitu lídrov EÚ koncom júna.

Reakciu Kyjeva na takéto iniciatívy lídrov „slobodnej“ Európy vyslovil šéf ukrajinského ministerstva zahraničia s tým, že niektoré európske metropoly v posledných rokoch presadzovali strategickú nejednoznačnosť o európskej perspektíve Ukrajiny.

Kuleba zdôraznil, že to treba zastaviť, pretože takáto stratégia zlyhala a podnietila Putina k agresii.

„Nepotrebujeme náhrady za štatút kandidáta na členstvo, ktoré demonštrujú „druhotriedny“ postoj k Ukrajine a urážajú city Ukrajincov,“ povedal Kuleba.

Vyzerá to tak, že v Európe vzniká nový klub, ktorý chce „zachrániť Putinovu tvár“. Po Macronovi, ktorý mu podľa prezidenta Ukrajiny na tento účel ponúkol ústupky voči Kremľu, má podobnú túžbu aj Scholz.

Že ide o súkromnú iniciatívu jednotlivých lídrov, jednotlivých štátov alebo o novú realitu, ktorej bude musieť Ukrajina čeliť.

Samozrejme, politika je cynická vec. Je nepravdepodobné, že by niekto, vrátane prezidenta Ukrajiny, dúfal v nezainteresovanú a absolútnu pomoc zo strany štátov EÚ.

Scholz a Macron by sa však museli pohrabať v dejinách a pripomenúť si udalosti z tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia. Pravda, vtedy boli Nemecko a Francúzsko na opačných stranách barikád.

Nemecko – ašpirovalo na veľkosť svojej vlastnej rasy a podvedené svojím Fuhrerom sa pokúsilo dobyť Európu.

Francúzsko bolo ponorené do druhej svetovej vojny, a to aj kvôli nečinnosti, alebo skôr zločineckej pomoci vedenia krajiny, ktoré sa zúčastnilo „Mníchovského paktu“, hanebne zradilo Československo a dalo ho nacistom roztrhať na kusy.

Opakuje sa história?

V zásade nič prekvapivé – Scholz je jasným pokračovateľom politiky svojej predchodkyne Merkelovej, ktorá bola za krásnou rétorikou a vonkajším prejavom bojovnosti voči Putinovi jeho hlavnou oporou v Európe.

Živým potvrdením toho bol Nord Stream 2, ktorý sa v skutočnosti stal červenou čiarou rozdeľujúcou Európu na „pred“ a „po“. Stal sa jasným signálom pre Putina a možno zohral jednu z kľúčových úloh v jeho konečnom rozhodnutí zaútočiť na Ukrajinu.

Formát významu súčasného a predošlého kancelára je síce neporovnateľný, no škody, ktoré môže súčasná hlava Nemecka spôsobiť Ukrajine, a teda aj celému kontinentu, sa môžu stať zničujúcimi a predovšetkým pre Európe.

Vstup Kyjeva do Európskej únie, ktorého prvým krokom by malo byť získanie štatútu členstva, je v prvom rade prejavom podpory Ukrajiny zo strany Európskeho spoločenstva.

A Scholz, rovnako ako Macron, to nemôže pochopiť. Tu sú dve možnosti – buď sú lídri Nemecka a Francúzska príliš hlúpi a úzkoprsí (všimnite si, že títo politici si nárokujú na vedenie v EÚ, aspoň to naozaj chcú), alebo sme pri vytváraní novej koalície. – otvorenie nového kremeľského frontu.

Samozrejme, ak chcete, v slovách nemeckej kancelárky nájdete určitú logiku. Všetky Nemcami uvádzané argumenty však ustupujú a idú ďaleko do úzadia, ak si pripomenieme jeden (pravdepodobne podľa Scholzovho názoru bezvýznamnú nuansu) – je to Ukrajina a Ukrajinci za cenu vlastných životov, ktorí chránia mier v dnešnej Európe.

Keď európski poslanci a im podobní navrhujú „vypracovať nejaký špeciálny formát spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou“, v nádeji, že tak zakryjú vlastnú impotenciu alebo dokonca zločineckú pomoc kremeľskému režimu, musia pamätať na to, že mier v Európe existuje. pokiaľ to Ukrajina vydrží.

Autor: Jozef Kováč