Neutrálny štatút Zürichu čelí najväčšej skúške za posledné desaťročia. Švajčiarske ministerstvo obrany v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu ponúka priblíženie sa k západným vojenským mocnostiam.

Agentúra pripravuje správu o bezpečnostných možnostiach, ktorá zahŕňa spoločné vojenské cvičenia s krajinami NATO.

„V konečnom dôsledku môže nastať zmena vo výklade neutrality,“ povedal agentúre Reuters Paelvi Pulli, šéf bezpečnostnej politiky na švajčiarskom ministerstve obrany.

Neutralita, ktorá držala Švajčiarsko mimo oboch svetových vojen v 20. storočí, podľa nej „nebola samoúčelná, ale smerovala k zvýšeniu bezpečnosti Švajčiarska“.

Zvažujú sa aj iné možnosti, povedal Pulli, vrátane pravidelných stretnutí na vysokej úrovni medzi švajčiarskymi a NATO veliteľmi a politikmi.

Takéto zblíženie s alianciou znamená odklon od tradicionalizmu – nepridávanie sa na žiadnu stranu –, ktorý pomáhal Švajčiarsku pokojne prosperovať a udržiavať si osobitnú úlohu sprostredkovateľa, a to aj počas konfrontácie medzi Západom a Sovietskym zväzom.

A hoci ministerka obrany Viola Amherd povedala, že jej krajina by mala užšie spolupracovať s NATO, no nevstúpiť doň, napriek tomu sú údajné zmeny v myslení švajčiarskeho politického establishmentu zrejmé a výzvy, ktoré dnes v regióne vznikajú, nútia Zürich smerovať k zblíženiu so Severoatlantickou alianciou.

Očakáva sa, že správa bude hotová do konca septembra, potom bude predložená na posúdenie švajčiarskemu kabinetu.

Zürich už koncom februára urobil krok – zrušil svoju neutralitu pre ruskú inváziu na Ukrajinu a rozhodol sa podporiť sankcie Európskej únie voči Ruskej federácii.

„Vojenský útok Ruska na suverénnu európsku krajinu je veľmi vážnym porušením medzinárodného práva. Spolková rada preto mení doterajšiu prax sankcionovania Švajčiarska. Tieto rozhodnutia zohľadňovali aspekty politiky neutrality a mieru. Švajčiarsko zváži každý nasledujúci balík sankcií EÚ na individuálnom základe,“ povedal 28. februára Andre Simonazzi, hovorca Švajčiarskej federálnej rady, po mimoriadnom stretnutí o Ukrajine.

Švajčiarska strana tiež uzavrela svoj vzdušný priestor pre všetky lety z Ruskej federácie a akékoľvek lietadlá s ruskými značkami.

Švajčiarsko je štát s garantovanou „večnou neutralitou“, ktorú krajina získala v roku 1815 ako výsledok Viedenského kongresu.

Ale vzhľadom na brutálne správanie Moskvy a jej agresívnu rétoriku voči kolektívnemu Západu, aj takéto „večne neutrálne“ štáty začínajú hľadať ochranu vo vojenských blokoch.

Fínsky prezident Sauli Niiniste a premiérka Sanna Marin už skôr vyzvali na vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie. Podľa ich názoru tým, že sa Fínsko stane členom NATO, posilní bezpečnosť štátu.

Rovnakú túžbu vyjadruje aj Švédsko, ktoré sa viac ako 100 rokov drží princípu „neutrality“ a nezúčastňuje sa svetových vojen.

Je zrejmé, že Putin všetkých prevýšil. A v prvom rade seba. Po tom, čo svojím konaním zvýšil mieru nestability na kontinente na bezprecedentnú úroveň, núti štáty Európy zmeniť svoje zaužívané názory a zjednotiť sa v opozícii voči Kremľu.

Zároveň je zrejmé, že najnegatívnejší vplyv na bezpečnostný systém na európskom kontinente má ruská agresia.

Vzhľadom na takéto výzvy nikoho neprekvapuje zblíženie neutrálneho Švajčiarska s NATO.

Pri pozorovaní diania môžeme konštatovať, že sme svedkami agónie „princípu neutrality“ – jedného zo základných kameňov európskeho bezpečnostného systému po druhej svetovej vojne.

Inštitút neutrality je jednou z najstarších foriem zahraničnej politiky jednotlivých štátov, ktorá po stáročia slúžila ako diplomatický nástroj a umožňovala v podmienkach medzinárodnej nestability zabezpečovať bezpečnosť a poriadok na planéte.

Význam neutrálnej politiky vzrástol najmä počas studenej vojny, keď sa neutrálne krajiny stali akýmsi „nárazníkom“ medzi západným a východným vojenským blokom, ktorý plnil úlohu medzi nimi spojovacieho článku.

„Neutralita“, ktorá významne prispela k procesu riešenia rozdielov medzi bojujúcimi stranami, bola neoddeliteľnou súčasťou svetového politického života, dokazovala svoju účinnosť a zohrávala kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní svetového poriadku.

Nepochybne, tvárou v tvár zmenám v medzinárodnopolitickej situácii boli neutrálne krajiny nútené upraviť svoju politiku, čím sa rozšíril rozsah zahraničnopolitických metód, ktoré umožňovali zaistiť bezpečnosť.

Táto otázka sa objavila najmä medzi európskymi „neutrálmi“ vzhľadom na zintenzívnenie integračných procesov za posledné dve desaťročia.

Treba si uvedomiť, že neutralita sama o sebe nezaručuje ochranu pred vojenským útokom, no jej dôsledné dodržiavanie znižuje pravdepodobnosť útoku alebo teroristického činu na minimum.

Štát s neutrálnym štatútom je navyše predvídateľným partnerom, a to je v súčasnej turbulentnej dobe dôležité – schopnosť takýchto krajín pristupovať k problémom nezávisle z nich robí prospešných sprostredkovateľov pri nadväzovaní dialógu o riešení rozdielov.

Ale všetko spomenuté sa v skutočnosti v jednom momente zrútilo. Všetky zásady, zákony a povedomie sú znížené na nulu. Moskva po zradnej invázii na Ukrajinu zničila zavedený poriadok na kontinente.

Kremeľ sa však neobmedzuje len na Ukrajinu. Z Moskvy sa neustále ozývajú hrozby pre celú Európu a dokonca aj pre svet. A obľúbená téma Ruska – červené tlačidlo – naznačuje, že Putin je hrozbou pre celú planétu.

A to núti tradične „neutrálne“ krajiny vzdať sa svojej neutrality a zjednotiť sa tvárou v tvár hrozbe vychádzajúcej z Ruskej federácie.

Zdá sa, že svet sa rúti do ďalšej fázy konfrontácie – novej „studenej vojny“, v ktorej nemôže byť nikto neutrálny.

Len s prihliadnutím na súčasnú situáciu a rozvoj ozbrojených technológií má „studená vojna“ veľmi jasné vyhliadky na to, že sa zmení na vriacu.

Zánik neutrality z politickej mapy sveta, ako systému spolužitia, povedie k polarizácii a neústupčivosti strán.

Vzhľadom na absenciu vyváženého stredného článku – vyjednávačov – ktorými boli tradične neutrálne štáty, jediným nesúhlasným argumentom, žiaľ, zostanú tanky, delá a „červené tlačidlo“.

Vyhlásenia prichádzajúce z Kremľa od polovice decembra minulého roka akoby pripravovali svet na niečo hrozivé. Ale útokom na Ukrajinu 24. februára Putin urobil krok k nevyhnutnému. Nevyhnutnosť konca Ruska.

Otázkou je, či Európa prežije. A či zrušenie neutrality európskych štátov pomôže udržať mier na planéte.

Autor: Jozef Kováč