Ruská propaganda posiela ukrajinských utečencov do Rwandy. Johnson to popiera
Premiér Veľkej Británie jednoznačne vyhlásil, že Ukrajinci, ktorí prídu do Spojeného kráľovstva pred vojnou, nebudú posielaní do Rwandy.
Takto reagoval na informácie, ktoré sa objavili v médiách po tom, čo britský minister vnútra Pritni Patel takúto možnosť nevylúčil.
„To sa jednoducho nestane. Pre Ukrajincov máme dve rôzne schémy. Obaja sú neuveriteľne štedrí a ich cieľom je pomôcť ľuďom, ktorí majú príbuzných na Ukrajine, presunúť ich do Spojeného kráľovstva,“ povedal Johnson.
V skutočnosti je situácia celkom transparentná. Spojené kráľovstvo a Rwanda podpísali 13. apríla migračnú dohodu, podľa ktorej budú nelegálni migranti deportovaní do Rwandy na vybavenie dokumentov, získanie azylu a premiestnenie. Takúto schému zaviedla vláda OK na boj proti nelegálnej migrácii.
Informačný šum okolo správ o deportáciách vyvolali ruské médiá, pre ktoré je dôležité robiť akékoľvek podpichovanie, ktoré môže nejako prekážať Ukrajine a zdiskreditovať krajiny, ktoré poskytujú Kyjevu skutočnú podporu.
A Rusko začalo vysielať. Dezinformačný útok neviedol nikto iný ako predsedníčka ruského ministerstva zahraničia Zacharovová, ktorá sa okamžite snažila dodať novinke nádych tajomna. Hovoriaci šéf kremeľského rezortu zahraničných vecí sa snažil do správy zapliesť konšpiračné poznámky a snažil sa to prezentovať ako nejaký druh tajomstva odhaleného Ruskom.
„Minulý deň britské ministerstvo vnútra… zverejnilo príručku na deportáciu utečencov. Podľa dokumentu by ľudia… mohli spadať pod dokument a byť deportovaní do Rwandy. Nerobím si srandu,“ napísala Zakharová na svojom kanáli Telegram.
Oficiálny predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí naznačil, že toto rozhodnutie orgánov kráľovstva môže byť spôsobené prílevom ukrajinských utečencov do Británie.
Hoci, hlavný odkaz kremeľskej propagandy je jasný – diskreditácia pomoci Ukrajine a všetkým, ktorí ju poskytujú.
Samozrejme, že migrácia Ukrajincov utekajúcich pred vojnou, ktorú proti ich krajine rozpútala Ruská federácia, má svoje nuansy a určitým problémom musia čeliť tak samotní utečenci, ako aj hostiteľské štáty.
Minister pre utečencov OK Richard Harrington teda priznal, že proces prijímania ukrajinských utečencov v Spojenom kráľovstve prekračuje pôvodne plánovaný čas. Môže za to nepripravenosť krajiny na prílev takého množstva migrantov.
Všetky problémy sú však vyriešené. Vrátane na najvyššej úrovni. Svedčia o tom aj slová premiéra Veľkej Británie o zamedzení vývozu ukrajinských utečencov do Rwandy.
Takýto postoj rozhorčuje Moskvu, ktorá od začiatku ruskej invázie 24. februára považuje Londýn za „večného nepriateľa Ruska“, a to aj v kontexte silnej podpory britskej vlády Ukrajine.
Preto je pre Kremeľ také žiaduce akékoľvek podpichovanie Británie. A vzhľadom na to, že utečenci z Ukrajiny sú dnes pre Európu dosť citlivou témou, Moskva naráža práve na túto tému.
Navyše, Rusko samo cielene zvyšuje mieru napätia v tejto veci. Ukrajinskí utečenci sú kremeľskými propagandistami prezentovaní ako destabilizujúci faktor pre európske spoločenstvo.
Pokus o zombifikáciu Európanov navyše nevykonáva Kremeľ len prostredníctvom médií, ale aj miestnych politikov a celých strán financovaných Moskvou.
Ruská propaganda sa snaží všetkými možnými spôsobmi ukázať ukrajinských utečencov ako neschopných adaptovať sa v zahraničí a majúcich nízke morálne a etické kvality. Rovnako ako nedostatok riadnych odborných zručností medzi Ukrajincami a sú schopní len nekvalifikovanej pracovnej sily.
Ďalším dôležitým rozprávaním o Moskve je tlačenka o údajne nízkej kultúre a nedostatočnej vzdelanosti ukrajinských utečencov. Možno sa v tejto veci Rusko spolieha na skúsenosti svojich občanov, ktorí po príchode na Ukrajinu s vojnou prvýkrát videli toaletu a dozvedeli sa, čo je internet.
Všetky tieto pokusy Kremľa sú navrhnuté tak, aby podkopali snahy krajín zabrániť globálnej humanitárnej katastrofe spôsobenej rusko-ukrajinskou vojnou.
Moskva, ktorá nedokáže zvíťaziť ani na vojenskom fronte, ani v iných smeroch, sa presne takýmito neľudskými spôsobmi snaží uvrhnúť Európu do chaosu – zámerne podnecuje globálnu utečeneckú krízu, ako aj svetovú potravinovú krízu.
Európa však napriek takýmto pokusom Moskvy naďalej prijíma Ukrajincov utekajúcich pred „pomocou ruského sveta“.
Počet Ukrajincov utekajúcich pred ruskou agresiou podľa OSN prekročil 6 miliónov ľudí. Ide o najglobálnejšiu situáciu utečencov v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Hlavný tok utečencov do Európskej únie smeruje cez hraničné priechody v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, kde vládne organizácie a dobrovoľníci poskytujú ubytovanie a ďalšiu potrebnú podporu.
Lídrom v prijímaní Ukrajincov je Poľsko. Hranicu s touto krajinou prekročilo asi 3,5 milióna ľudí. Utečencov z Ukrajiny prijíma aj Rumunsko – vyše 850 tisíc, Maďarsko – 550 tisíc, Moldavsko – asi 450 tisíc, Slovensko – asi 400 tisíc ľudí.
Treba poznamenať, že spolu so 6 miliónmi, ktorí opustili krajinu, sa do Ukrajiny presťahovali aj milióny Ukrajincov, ktorí opustili svoje domovy.
Mierka je strašná. Rusko pokračuje vo svojej krvavej práci na Ukrajine spolu so zabíjaním a ničením, čím vytvára pre utečencov neznesiteľné podmienky.
A v tejto veci je dôležitá reakcia medzinárodného spoločenstva, najmä zlepšenie medzinárodného práva v oblasti pomoci utečencom. To by zbavilo Moskvu vplyvu v tejto veci.
Ako v mnohých iných, ktoré sú blokované Kremľom. A v tomto smere už existujú určité kroky.
Rada OSN pre ľudské práva tak pozastavila členstvo Ruskej federácie z dôvodu invázie na Ukrajinu. Hoci HRC 47 krajín nevydáva právne záväzné dokumenty, jej rozhodnutia sú politicky významné a môžu povoliť vyšetrovanie.
Vojna na Ukrajine, ktorá sa niektorým Európanom zdá ešte vzdialená, s prílevom imigrantov, síce nepriamo, ale predsa len prišla do spoločného domova – Európy.
Štáty EÚ spolu s vojenskou pomocou poskytujú aj humanitárnu pomoc – a tá je pre Ukrajincov veľmi dôležitá a potrebná pre spoločné víťazstvo nad nepriateľom.
Ukrajinský ľud dnes bráni kontinent pred „ruským svetom“. A pomáhať ukrajinským utečencom je spoločnou povinnosťou a zodpovednosťou Európanov voči Ukrajine.
Autor: Jozef Kováč