Fínsko bolo dlho neutrálnou krajinou. Ruská invázia na Ukrajine však postoj Helsínk zmenila zásadným spôsobom. Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová vo štvrtok oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie. Vzhľadom na to, že momentálne tento postoj zaujíma až 76 percent Fínov, zmena obrannej doktríny je definitívne spečatená. Ak Fínsko v nasledujúcich dňoch požiada o členstvo v aliancii, prijímací proces bude asi veľmi rýchly.

Je to obrovský paradox dejín, pretože model spolužitia medzi Fínskom a Sovietskym zväzom, respektíve Ruskom, bol dávaný za vzor aj Ukrajine. Teraz sa však ukazuje, že, naopak, Fíni pod vplyvom udalostí na Ukrajine prehodnotia doterajší modus vivendi a čoskoro podajú prihlášku do NATO.

Pritom Fínsko dlhé dekády podriaďovalo svoju zahraničnú politiku ZSSR, len aby si udržalo svoju suverenitu. Vďaka tomu sa ujal výraz „finlandizácia“. Hoci mnohí sa na tento prístup pozerali s opovrhnutím, politika ústupkov priniesla svoje ovocie. Fínsko si zachovalo svoju nezávislosť (nestalo sa satelitom Sovietskeho zväzu ako napríklad Československo) a zároveň s Moskvou udržiavalo nadštandardné vzťahy. Tvárou tejto politiky bol dlhoročný prezident Urho Kaleva Kekkonen. Mnohí mu vyčítali, že je voči Sovietskemu zväzu až príliš ústretový, no on iba akceptoval geopolitiku.

Mimochodom, veľmi zaujímavú kapitolu venovanú tomu, ako sa Fínsko vyrovnalo so svojím oveľa silnejším susedom, napísal známy spisovateľ Jared Diamond vo svojej knihe: Otrasy. Ako národy riešia svoje krízy.

To, čo fungovalo viac ako sedem desaťročí, však v súčasnosti fungovať prestáva. Hoci krajina tisícich jazier momentálne nie je priamo ohrozená „ruským medveďom“, necíti sa bezpečne. Nepredvídateľné Rusko predstavuje pre vládu v Helsinkách veľký problém. Preto svoje zraky upiera k NATO.

Nik neurobil pre vstup Fínska a Švédska do NATO viac ako momentálny vládca Kremľa.

Prirodzene, v Moskve takýto krok nevítajú s nadšením. Lenže nik neurobil pre vstup Fínska (a Švédska ) do NATO viac ako momentálny vládca Kremľa. Začalo sa to neustálym narušovaním vzdušného priestoru a výsostných vôd a skončilo sa to konfliktom na Ukrajine. Rastúca agresivita Ruska znepokojila Švédsko a Fínsko do takej miery, že začali prehodnocovať svoju obrannú politiku.

Ak Vladimir Putin odmietal ďalšie rozširovanie NATO, dosiahol pravý opak. Ak doteraz vytváral falošný dojem, že Rusko je v „obkľúčení“ NATO, teraz bude mať 1 300 km dlhú hranicu s Fínskom, ktoré bude čoskoro v aliancii. Navyše, celý Baltik, s výnimkou úzkeho pobrežia pri Petrohrade a Kaliningrade, budú kontrolovať členské krajiny NATO. Bravó! Tomu sa povie streliť si gól do vlastnej brány.

Hoci sa Putin do dejín túžil zapísať ako veľký vodca, história si ho bude pamätať ako toho, kto uvrhol svoju krajinu do izolácie.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk