Agresívna zahraničná politika Ruska predstavuje priamu hrozbu pre územnú celistvosť a suverenitu susedných krajín. Fínsko má skúsenosti s konfrontáciou s Ruskom: len v 20. storočí krajina dvakrát bojovala so ZSSR. Moderné Rusko potenciálne ohrozuje aj Fínsko. Dĺžka spoločnej hranice medzi oboma krajinami je vyše 1 300 km, preto je otázka jej ochrany pre Helsinky jednou z kľúčových tém, píše o tom zdroj Aktuální zprávy.

Po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu Fínsko zrevidovalo svoju zahraničnopolitickú agendu, najmä zmenilo rétoriku ohľadom členstva v NATO. Západ si uvedomil, že Rusko je zdrojom bezprostredného nebezpečenstva a je schopné anektovať územia susedných štátov.

Fínska armáda je napriek svojej malej veľkosti jednou z najlepšie vycvičených v Európe a je schopná stať sa členom NATO v čo najkratšom čase. Pre Alianciu to vytvára geopolitickú ambivalenciu: členstvo Fínska môže NATO posilniť, no vytvára ďalšie problémy s Ruskom, ktoré negatívne reaguje na rozširovanie Aliancie v blízkosti svojich hraníc.

Napriek možnému zhoršeniu dialógu s Ruskom. Fínsko nemá žiadnu alternatívu k členstvu v NATO. Rétorika Kremľa sa môže každú chvíľu zmeniť na diktatúru, po ktorej môže dôjsť k vojenskej invázii. Fínska armáda napriek najlepšej príprave neodolá tej ruskej, ktorej sa v krátkom čase podarí obsadiť mestá Fínska. Preto sa členstvo Fínska v NATO stalo otázkou zachovania nezávislosti na pozadí geopolitickej expanzie Ruska.

Vojna, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine, priniesla Kremľu množstvo problémov na pozadí katastrofálnych vojenských strát. Preto, napriek vysloveným hrozbám voči Fínsku, sa Ruská federácia pravdepodobne neodváži použiť vojenskú silu, aby zabránila Helsinkám vstúpiť do NATO. Rusko je príliš obmedzené vojnou, ktorej sa na dlhý čas stalo rukojemníkom, takže pre Fínsko je to strategicky vhodná chvíľa na to, aby si uvedomilo svoj národný záujem.